V severských krajinách vo Fínsku a Švédsku sa diskutuje, či by sa nemali pridať k aliancii. Väčšina ľudí je stále proti.
HELSINKI, BRATISLAVA. V minulosti viac ako storočie patrili do ruskej ríše. Oslobodili sa až v roku 1917, keď využili revolúciu v Rusku. Svoju vlasť pred Sovietskym zväzom bránili aj počas druhej svetovej vojny.
Fíni, ktorí majú s Ruskom dlhú 1300-kilometrovú hranicu, počas studenej vojny vyhlásili neutralitu a nevstúpili do NATO. Aj do Európskej únie sa pridali až v roku 1995.
Po tom, čo Rusko obsadilo Krym a udržuje svoju armádu pri východných hraniciach Ukrajiny, sa vo Fínsku zase začalo diskutovať, či je krajina mimo aliancie západných krajín bezpečná a nemala by prehodnotiť svoj vzťah k NATO.
„Myslím si, že Fínsko by do NATO malo patriť. Posilnilo by to našu pozíciu. Som však v menšine,“ povedal cez víkend fínsky premiér Jyrki Katainen. Podporil ho aj bývalý prezident a nositeľ Nobelovej ceny za mier Marti Ahtisaari.
Tento názor však podporuje len asi štvrtina Fínov. Naopak, tesná väčšina by privítala vytvorenie aliancie so susedným Švédskom, ktoré je tiež mimo NATO. Aj v tejto krajine sa diskutuje, či by nemali vstúpiť do NATO. Za je však len tretina ľudí.
Fínsko má s Ruskom ekonomicky blízky vzťah. Dovoz z Ruska tvorí desať percent celkového importu, opačným smerom vyvážajú až 20 percent všetkých produktov. Ťažšie ako iné krajiny Únie by mohli brať aj sankcie.
Tak napríklad Hartwall arénu v Helsinkách vlastnia Putinovi blízki oligarchovia Gennadij Timčenko či bratia Rotenbergovci, ktorí sú na americkom zozname. Podľa Financial Times by preto v hale nemuseli vystúpiť americkí umelci Miley Cyrus a Justin Timberlake.
