Putinovi by uškodili najviac sankcie, o akých sa nehovorí

Účinnejším sankciám sa Európa chce vyhnúť, aby si toľko neuškodila.

WASHINGTON, BRATISLAVA. Ak mali zastrašiť, nezabrali. Prvé kolo sankcií Západu ruského prezidenta Vladimira Putina nijako nezastavilo v agresii voči Ukrajine.

Jej polostrov Krym je súčasťou Ruskej federácie už aj podľa vynovenej ruskej ústavy a z pofidérneho proruského politika Sergeja Aksionova, známeho v kriminálnom prostredí ako Goblin, sa stal prvý gubernátor ruského Krymu.

Okolo 40-­tisíc vojakov je podľa NATO stále na ukrajinských hraniciach a veľmi pravdepodobne ruské špeciálne jednotky asistujú proruským separatistom pri obsadzovaní vládnych budov na východe krajiny.

[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7172327" title="Komentár Petra Schutza" url-type="sme-article"]Vladimir Putin je už dnes porazený. [/content]

Aj šef Rosneft-u?

Spojené štáty aj Európska únia preto pripravujú nový zoznam ľudí a subjektov, ktorým by zmrazili účty aj zakázali vstup na svoje územie.

Znovu by malo ísť o ľudí blízkych ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a znovu by nemalo ísť o širšie ekonomické sankcie.

New York Times odhaduje, že by tam napríklad mohla figurovať jedna z naojobávanejších figúr v Moskve – Igor Sečin.

Vodca skupiny zvanej siloviki, teda skupiny mužov z bezpečnostných štruktúr, ktorými sa obklopil Putin, je šéfom najväčšieho ruského ropného gigantu Rosnefť. Kedysi pracoval v prezidentskej administratíve, riadil zničenie a pohltenie Jukosu Michaila Chodorkovského, ktorý si odpykal desať rokov v ruskom väzení.

Americký magazín Forbes ho vlani zaradil medzi 72 najvplyvnejších ľudí sveta. V Rusku je podľa neho mocnejší už len Putin (rebríček vedie) a jeho premiér Dmitrij Medvedev.