Viedeň 5. novembra (TASR) - Myšlienke o debate na tému Benešových dekrétov, ktorú chce v rámci rozšírenia EÚ vyvolať rakúska vláda, sa dostáva novej podpory, konštatuje vo svojom dnešnom vydaní rakúsky konzervatívny denník Die Presse.
V najnovšej ročenke Výboru OSN pre ľudské práva sa totiž na viacerých miestach spomína otázka reštitučných nárokov, uplatnených v Českej republike, píše denník.
Noviny informujú, že výbor sa zaoberal tromi sťažnosťami, týkajúcimi sa vrátenia vyvlastneného majetku a všetkým trom sťažovateľom dal za pravdu.
Členovia výboru OSN konštatovali, že Česká republika porušila konkrétne článok 26 dohody OSN o ľudských právach, ktorý garantuje rovnosť pred zákonom a zakazuje diskrimináciu, pokračuje v informácii Die Presse.
V prípade Brok ide o majetok, skonfiškovaný komunistickým režimom, ktorý sa mal poškodenému na základe zákonov z roku 1991 a 1994 vrátiť späť. České úrady však požiadavky reštituenta odmietli. Odvolali sa pritom na skutočnosť, že majetok skonfiškovali ešte nacisti počas nemeckej okupácie a tento sa po vojne v rozpore s platným právom žiadateľovi nevrátil.
V prípade Des Fours Walderode sa žiadateľovi o návrat majetku nepozdáva zmena v reštitučnom zákone, podľa ktorej musí reštituent dokazovať priebežné české štátne občianstvo, v opačnom prípade je z reštitučného procesu vyradený.
V prípade pani Fábryovej sa príslušné české úrady odvolávajú na množstvo procesných a právnych problémov, ktoré navrátenie majetku neumožňujú.
V prvých dvoch prípadoch sa výbor OSN vyslovuje za návrat majetku a odškodnenie žiadateľov.
Podľa informácií Die Presse sa v ročenke spomína aj návšteva bývalého českého premiéra Miloša Zemana u vysokej komisárky OSN Mary Robinsonovej. V januári 2002 česká delegácia prisľúbila, že prípadmi sporných reštitúcií sa bude zaoberať, v priebehu troch až šiestich mesiacov predloží návrhy na ich riešenie, pričom zohľadní aj stanoviská Výboru OSN pre ľudské práva.
Správa kritizuje aj skutočnosť, že ČR prejavuje pri posudzovaní reštitučných nárokov málo ústretovosti a snaží sa očividne o spomalenie celého procesu.
Rakúsky denník si všíma aj vyhlásenia slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorý sa nie raz vyslovil jednoznačne proti otváraniu Benešových dekrétov. "Nemalo by to konca-kraja a viedlo by to k revízii záverov Postupimskej dohody." Dzurinda kritizoval taktiež skutočnosť, že Benešove dekréty sa v Rakúsku stávajú témou predvolebného boja. Slovenský premiér zastáva názor, že táto téma prispieva k destabilizácii celého regiónu, uzatvára Die Presse.
