separatisti požadujúci nezávislosť obsadzujú ďalšie mestá
prezident Turčynov pripustil referendum, mohlo by byť 25. mája V Slovjansku prišli cez víkend o život štyria ľudia KYJEV. Proruskí separatisti na východe Ukrajiny nevyužili v pondelok ráno ponuku prezidenta Oleksandra Turčynova na amnestiu a neopustili obsadené vládne budovy.
Už pred vypršaním ultimáta bolo jasné, že hoci vláda vyhlásila protiteroristickú operáciu, žiadny rozsiahly zásah nepríde.
A zatiaľ sa tak stále nedeje napriek tomu, že dočasný prezident Oleksandr Turčynov podpísal rozhodnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny o rozsiahlej protiteroristickej operácii.
Naopak, prezident po vypršaní ultimáta nevylúčil, že o budúcej podobe Ukrajiny sa bude konať referendum.
Hlasovanie o štatúte ukrajinských regiónov je pritom jednou z hlavných požiadaviek separatistov. Prezident je presvedčený, že väčšina obyvateľov by sa vyslovila za jednotnú a nezávislú Ukrajinu.
Referendum by sa podľa Turčynova mohlo konať 25. mája v čase, keď sa budú na Ukrajine konať prezidentské voľby. Musí však o ňom rozhodnúť parlament.
O referende na Ukrajine hovoril v pondelok aj ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.
Východné regióny by sa podľa neho mali podieľať na príprave novej ústavy, ktorá určí aj typ štátu, akým sa Ukrajina stane.
V Horlivke sa pridali k separatistom Nepokoje sa medzitým sále šíria.
Najmenej sto proruských aktivistov zaútočilo na policajnú stanicu v meste Horlivka, kde vymenovali nového náčelníka.
Podľa agentúry UNIAN aktivisti pred útokom žiadali, aby sa im polícia podriadila a vydala zbrane.
Policajtom, ktorí sa pred útokom zabarikádovali v budove, aktivisti údajne hrozili smrťou, ak sa do dvoch dní nepridajú na "stranu národa".
Časť policajtov sa neskôr pridala na stranu proruských aktivistov a podľa UNIAN sa podriadili podplukovníkovi ruskej armády.
Muž v uniforme sa skupine policajtov predstavil ako ruský podplukovník zo Simferopola na Kryme a predložil svoj ruský pas. Súčasne predstavil nového veliteľa polície v meste.
Doterajšieho veliteľa z budovy vyviedli a odviezli na neznáme miesto. Podľa agentúry UNIAN odmietol zložiť zbraň.
Poslanec oblastnej rady Oleksij Hončarenka na blogu napísal, že policajná stanica dva dni odolávala náporu a za ten čas im nikto neprišiel na pomoc.
Okrem stanice je pod kontrolou separatistov aj mestská rada, kde vztýčili vlajku tzv. Doneckej ľudovej republiky.
Maskovaní muži prepadli tiež sídlo redakcie internetového servera gorlivka.ua a novín Kriminal-Ekspress a ich šéfredaktora odviezli na neznáme miesto.
Predstavil sa ako podplukovník ruskej armády
Horlivka - The man in fatigues introduces himself as a lieutenant colonel of the Russian army https://t.co/Uh0HguuAeG via @OS1954
— Kevin Bishop (@bishopk) April 14, 2014 Budovy obsadzujú aj v ďalších mestách Podporovatelia Ruska sa začali schádzať aj pred budovou mestskej rady v meste Jasinovata v Doneckej oblasti.
Podobná situácia je opäť aj v Luhansku, kde skupina proruských aktivistov obsadila budovu tajnej služby SBU a chce sa zmocniť aj budovy oblastnej rady.
Budovu mestskej rady v meste Ždanivka obsadila skupina asi dvadsiatich ľudí, ktorí na budovu vyvesili zástavu "Doneckej republiky" a deklarovali, že sa k nim pridalo aj vedenie mesta.
In front of #Sloviansk city council. EuroMaydan on FB. |PR Photo pic.twitter.com/F4JqaXAWQP
— Euromaidan PR (@EuromaidanPR) April 14, 2014 V Slovjansku hlásia štyri obete Slovjansk je doteraz jediným mestom, odkiaľ hlásili obete na životoch. Podľa agentúry UNIAN sa v nedeľu obeťami rebelov stali štyria ľudia.
O život prišli dvaja dôstojníci ukrajinskej tajnej služby SBU, ktorí zahynuli pri streľbe na kontrolnom poste pri vstupe do mesta.
Ďalšie dve osoby, civilistov v aute, zastrelili na ulici, dodala agentúra UNIAN s odvolaním sa na televíziu TSN.ua.
Pred obsadeným sídlom okresnej správy polície pokračoval od rána míting proruských prívržencov. Na námestí sa zišlo niekoľko desiatok ľudí.
Všetky prístupové cesty do mesta sú prehradené barikádami. Sú na nich ruské vlajky a chránia ich hliadky domobrany. Domobrana hliadkuje aj v meste.
Ozbrojenci v priebehu pondelka obsadili už aj miestne letisko.
Ruského prezidenta Vladimira Putina vyzvali, aby im pomohol s obranou proti ukrajinským vládnym jednotkám. Putin cez svojho hovorcu uviedol, že situáciu na Ukrajine sleduje s veľkým znepokojením.
Do mesta už pricestovali aj pozorovatelia OBSE, ktorí majú preskúmať situáciu v krajine.
Gubernátor Doneckej oblasti Serhij Taruta v pondelok informoval, že v oblasti začal "platiť režim protiteroristickej operácie".
Jej cieľom je podľa Taruta "ochrana pokoja a poriadku". Nespresnil však, ako budú silové zložky ďalej postupovať.
Tymošenková žiada o priamu vojenskú pomoc Prezident Turčynov v rozhovore so šéfom OSN Pan Ki-munom povedal, že jeho krajina nemá žiadne námietky proti spoločnej protiteroristickej akcii s mierovými silami.
Podobne sa vyjadrila aj ukrajinská expremiérka Julija Tymošenková, ktorá vyzvala lídrov všetkých krajín, aby poskytli "priamu vojenskú pomoc".
Na Facebooku napísala, že "Ukrajine bola vyhlásená vojna".
Dodala, že nastal čas zorganizovať celoštátnu domobranu a využiť na to všetky dostupné prostriedky, vrátane všeobecnej mobilizácie. "Musíme svetu ukázať, že sa vieme brániť. A svet nám pomôže".
Spojené štáty spočiatku zvažovali, že Ukrajine poskytnú zbrane. Neskôr to Biely dom oficiálne vylúčil a pomoc obmedzil len na ekonomiku a diplomaciu.
Západ hovorí o zodpovednosti Rusov Nemecké ministerstvo zahraničných vidí za udalosťami na Ukrajine Rusko.
"Máme viacero zdrojov, ktoré naznačujú, že Rusko môže zohrávať rolu v nepokojoch," uviedla podľa Reuters hovorkyňa ministerstva.
O zodpovednosti Ruska hovoril aj britský minister zahraničných vecí William Hague, ktorý vyzval na uvalenie ďalších sankcií.
Nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel vyhlásil, že "Rusko je jednoznačne pripravené povoliť tankom prejsť cez európske hranice".
Švajčiarsko sa ponúklo Ukrajine ako sprostredkovateľ. Ukrajina predstavila túto možnosť na pôde OBSE ešte v piatok.
Z diplomatických kruhov vo Viedni prenikla v pondelok po zasadnutí Stálej rady OBSE na verejnosť informácia, že by sa pozorovateľská misia OBSE na Ukrajine mala v čo najkratšom čase rozšíriť zo súčasných asi 120 na 300 osôb.
UK Foreign Secretary William Hague accuses Russia of "deliberate destabilisation of #Ukraine" http://t.co/2WsrnLDxwa
— BBC News (UK) (@BBCNews) April 14, 2014 Ruské lietadlo provokovalo Američanov Ruské bojové lietadlo počas víkendu dvanásťkrát preletelo v blízkosti americkej vojnovej lode v Čiernom mori. Podľa Pentagonu došlo k incidentu 12. apríla východne od Rumunska.
Podľa vyjadrenia nemenovaného predstaviteľa administratívy pre agentúru AP sa ruský stroj priblížil k americkému plavidlu až na vzdialenosť 900 metrov, pričom letel len asi 150 metrov nad morskou hladinou.
Velitelia lode reagovali na prelety vyslaním varovných rádiových signálov. Ruské lietadlo bolo podľa všetkého neozbrojené a celý incident sa zaobišiel bez konfrontácie.
"Toto provokatívne a neprofesionálne konanie je v rozpore s ich (ruskými) národnými protokolmi a predchádzajúcimi dohodami o profesionálnej interakcii medzi našimi armádami," uviedol hovorca Pentagónu, plukovník Steve Warren.
