AKTUALIZOVANÉ 22:03

V Charkove zakázali masové akcie, separatisti sa zatiaľ nestiahli

Ukrajina splnila podmienky na prvú časť miliardovej pomoci od MMF. Najneskôr ju schvália koncom mája.

Proruské aktivistky v Charkove.(Zdroj: TASR/AP)
  • Obama a Merkelová diskutovali o ďalších sankciách pre Rusko
  • Ukrajine by s reformami v oblasti bezpečnosti mohla pomôcť Únia

KYJEV. Mestský administratívny súd v Charkove s okamžitou platnosťou zakázal všetky masové akcie.

Vyhovel tak žiadosti mestskej rady, ktorej cieľom bolo zrejme zabrániť pokračovaniu demonštrácií a protestných akcií proruských aktivistov.

V zdôvodnení rozhodnutia sa podčiarkuje komplikovanosť zabezpečovania verejného poriadku v priebehu masových akcií, informovala agentúra UNIAN.

Vláda dala v stredu demonštrantom 48 hodín na to, aby opustili vládne budovy, ktoré obsadili na východe Ukrajiny. Sľúbila im amnestiu, ak zložia zbrane, v opačnom prípade však nevylúčila použitie sily.

Demonštranti z budovy zatiaľ neodišli.

Premiér Arsenij Jaceňuk v piatok uisťoval lídrov na východe Ukrajiny, že je ochotný udeliť regiónom väčšie právomoci. O aké ide, nespresnil.

Mapa protestov na východe Ukrajiny

Západ vidí za separatistami Kremeľ

O situácii na Ukrajine a ďalších možných sankciách pre Rusko telefonovali vo štvrtok americký prezident Barack Obama a nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Opätovne vyzvali Rusko, aby stiahlo svojich vojakov z pohraničných území.

Podľa sú proruskí separatisti zjavne podporovaní Moskvou a Ukrajinu destabilizujú prostredníctvom organizovanej kampane a sabotáže.

"Prezident (Obama) zdôraznil potrebu pripravenosti Spojených štátov, Európskej únie a ďalších svetových partnerov čeliť ďalšej ruskej eskalácii dodatočnými sankciami pre Rusko," uviedol Biely dom.

V Rusku v piatok zverejnili novelu ústavy, v ktorej na zozname federálnych subjektov pribudli Krymská republika a Sevastopoľ - mesto federálneho významu.

Dva nové subjekty začlenili na zoznam v rámci článku 65, kapitoly 3 ruskej ústavy.

Únia zvažuje, že vyšle expertov

Británia, Švédsko a Poľsko navrhujú, aby Európska únia vyslala v júni na Ukrajinu súdnych a policajných expertov, ktorí by mali pomôcť stabilizovať krajinu.

Podľa dokumentov, ktoré získala agentúra Reuters, by misia mala za úlohu reformu právneho a policajného systému na Ukrajine.

Z dokumentu vyplýva, že nová misia by bola civilná, no svoju prácu by koordinovala s NATO s cieľom zlepšiť bezpečnostnú situáciu na Ukrajine.

Transparentný súdny systém je dôležitý aj z hľadiska priblíženia s Ukrajiny k Európskej únii.

Návrh na zriadenie misie by muselo podporiť všetkých 28 členských štátov Európskej únie.

Nemecko sa už napríklad vyjadrilo, že návrh podporuje, Írsko a Španielsko by zas uprednostňovali vyslanie monitorovacej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Ministri zahraničia budú o novom pláne rokovať v pondelok.

Európska únia a USA v piatok tiež potvrdili, že štvorstranné rozhovory na vysokej úrovni medzi Ruskom, Ukrajinou, EÚ a Spojenými štátmi sa budú konať vo švajčiarskej Ženeve 17. apríla.

Náplňou stretnutia sú diskusie o riešení ukrajinskej krízy, píše Reuters a DPA.

Šéfka diplomacie EÚ Catherine Ashtonová sa na štvorstranných rozhovoroch zúčastní osobne, rovnako ako americký minister zahraničných vecí John Kerry.

Kyjev čaká na finančnú pomoc od MMF

Ukrajina medzitým splnila všetky podmienky na to, aby dostala prvú tranžu finančnej pomoci od Medzinárodného menového fondu.

Minister financií Oleksandr Šlapak sa tak vyjadril na jarnej schôdzke MMF a Svetovej banky vo Washingtone.

Medzinárodný menový fond sa koncom marca dohodol s Ukrajinou na pohotovostnej úverovej linke v rozmedzí 14 až 18 miliárd USD (10,15 až 13,08 miliardy eur).

Dohoda otvorí krajine cestu k ďalším úverom v celkovej výške 27 miliárd USD.

Výkonná rada MMF musí ešte schváliť distribúciu tohto programu, šéfka fondu Christine Lagardeová však vo štvrtok uviedla, že ako najneskorší termín sa zvažuje začiatok mája, napísala agentúra Reuters.

Krymský parlament schválil ústavu

Poslanci Štátnej rady Krymskej republiky v piatok jednomyseľne schválili novú ústavu.

"Územie republiky je jednotné a nedeliteľné a predstavuje neoddeliteľnú súčasť územia Ruskej federácie," uvádza sa v dokumente, za ktorý hlasovalo 88 poslancov parlamentu.

Krymská ústava má desať kapitol a 95 článkov. Jej hlavné ustanovenia sú podobné článkom ruskej ústavy.

V texte sa uvádza, že Krymská republika je demokratický a právny štát v rámci Ruskej federácie. Zdrojom moci na Kryme sú jeho občania a "najvyšším priamym vyjadrením moci ľudu sú referendum a slobodné voľby".

Oficiálnymi jazykmi sú podľa krymskej ústavy ruský, ukrajinský a krymskotatársky. Najvyšším predstaviteľom Krymskej republiky je prezident, ktorého volia poslanci Štátnej rady na obdobie piatich rokov - v úrade môže zotrvať najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Štátna rada má legislatívnu funkciu, ako aj právo na legislatívnu iniciatívu v Štátnej dume, dolnej komore ruského parlamentu.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  2. Hitparáda štiav
  3. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  4. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  5. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  6. Malé knedličky, veľké dojmy
  7. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  8. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  9. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  10. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 703
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 843
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 338
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 479
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 413
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 286
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 501
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 649
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 444
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 189

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Británia sa rozhodla, hranice aj pre Slovákov chce zatvoriť už v marci

Theresa Mayová chystá obmedzenie voľného pohybu oznámiť v rovnaký deň, kedy oficiálne spustí rokovania o brexite.

DOMOV

Prieskum Polis: Voľby by vyhral Smer, SNS preferencie klesli

Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

Neprehliadnite tiež

V Nemecku odstavili blok jadrovej elektrárne, príčinou bola porucha ventilu

Po objasnení príčin poruchy by blok mali uviesť opätovne do prevádzky v nasledujúcich dňoch.

Lajčák: Prevencia konfliktov sa začína ochranou a podporou práv jednotlivca

Slovensko uznáva princíp univerzálnosti ľudských práv a chráni právo utečencov na azyl.

Babišovo hnutie ANO by podľa prieskumu vyhralo voľby

ANO by podporilo 31,5 percenta oslovených voličov.

USA zasiahla ďalšia vlna bombových hrozieb voči židovskej komunite

Je to už piata vlna hrozieb voči centrám americkej židovskej komunity od začiatku roka.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop