RALSKO, BRATISLAVA. Vlky na českom území vystrieľali koncom 19. storočia.
Správy, že sa znovu objavujú, sa šíria už dvadsať rokov. Vtedy sa na južnú Moravu zatúlalo zopár vlkov zo slovenských Beskýd.
Dlho očakávaný návrat potvrdila pred dvoma týždňami až fotografia osamelej vlčice. Zachytila ju fotobunka v národnej prírodnej rezervácii Břehyně Pecopala.
Udržujú rovnováhu
„Odobrali sme aj vzorku nájdeného trusu. Analýza by mohla potvrdiť, že vlčica je kotná,“ povedal pre deník.cz zoológ Luboš Beran, ktorý snímku objavil.
Nasledovať by ju potom mohla celá svorka, ktorá pravdepodobne pochádza z oblasti hraníc medzi Nemeckom a Poľskom.
„Územie našich pohraničných hôr a vojenských priestorov je vhodné životné prostredie pre vlky,“ vysvetľuje expert na ochranu veľkých šeliem Miroslav Kutala pre ČTK.
Naopak na juhu v Beskydách sa vyskytujú len zriedkavo a nikdy nie natrvalo. Ohrozujú ich totiž pytliaci a migračné baktérie. Pre prírodu sú vlky velmi dôležité.
Lovom pomáhajú regulovať premnoženie jeleňov a divých prasiat. Klesá tým aj počet obhryzených mladých stromov, ktoré takto zvyčajne ničia práve jelene. Spokojní sú aj lesníci, ktorým sa znižujú náklady na ich ochranu.
Vlky tiež nikdy nevylovia celú populáciu jedného druhu zveri v danej oblasti. Ak jej počet výrazne klesne, nelovia ju, kým sa znova dostatočne neobnoví.
Ľudia sa báť nemusia
Za posledných päťdesiat rokov nebol v Európe ani v Severnej Amerike zaznamenaný prípad, že by vlk zaútočil na človeka. Beran to portálu denik.cz zdôvodnil tým, že vlk je plachý a ľudí sa bojí.
„Šanca, že človek toto zviera stretne, je minimálna. Pravdepodobnosť útoku je aj preto miliónkrát menšia ako napríklad napadnutie psom,“ dodáva.
Ostražití by všal mali byť chovatelia hospodárskych zvierat na samotách, ďaleko od ľudských sídiel.
