Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
BRATISLAVA. Len sedemnásťročné dievča a jej priateľa niekto zo žiarlivosti zabil. Keď to rodina išla nahlásiť na políciu, začalo sa pre ňu peklo.
„Mysleli sme si, že polícii môžeme veriť. Neviem, ako sa informácia dostala von, ale už neveríme nikomu,“ povedala vlani pre NPR Xiomara Osequerová. Začali sa im vyhrážať smrťou, jej brat a traja synovci radšej ušli z krajiny.
V San Pedre, najnásilnejšom meste najnásilnejšieho štátu nie je vražda nič nezvyčajné. Každý deň tu zabijú troch ľudí. Nachádza sa v Hondurase, v krajine s ôsmimi miliónmi obyvateľov, kde minulý rok denne zavraždili devätnásť ľudí.
Len malou útechou pre miestnych môže byť fakt, že toto číslo sa medziročne znížilo. V roku 2012 zabili denne dvadsať ľudí.
Násilná Amerika
Krajinu, kde je aj polícia v zajatí kriminálnikov a priživuje sa na nelegálnom biznise, si rozdelili gangy, ktoré medzi sebou bojujú o územia. Tie sú dôležité pre drogové kartely, Honduras je totiž súčasťou cesty drog z Južnej Ameriky do Spojených štátov.
Netýka sa to len Hondurasu. Kým svetový priemer vrážd na stotisíc obyvateľov bol v roku 2012 podľa výskumu Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) 6,2, v Latinskej Amerike to bolo štyrikrát viac (v prípade Hondurasu dokonca 90,4).
S gangmi a organizovaným zločinom v týchto krajinách súvisí až tridsať percent vrážd, kým v Európe, Ázii alebo v Oceánii je to len jedno percento.
Podobné čísla vrážd ako Latinská Amerika má aj Južná Afrika. Takmer polovica vrážd na svete sa deje v regiónoch, kde dokopy žije len jedenásť percent ľudstva.
Vo svete v roku 2012 podľa správy zavraždili 437-tisíc ľudí (priemerne jedna vražda za 72 sekúnd), toto číslo sa od predošlého roku len tesne znížilo.
„Priveľa životov bolo tragicky skrátených, priveľa rodín a komunít zničených. Musíme čím skôr pochopiť, ako násilný zločin zamoruje krajiny po celom svete,“ uviedol v tlačovej správe jeden z autorov štúdie JeanLuc Lemahieu. Správa ako najčastejšiu príčinu uvádza užitie alkoholu alebo inej návykovej látky.
V niektorých krajinách sa pod vplyvom alkoholu odohrala až polovica všetkých vrážd. Pri nelegálnych drogách sa štatistika robí ťažšie, no kokaín a metamfetamín sa všeobecne spája s agresívnym správaním a vraždami.
Asi päťnásť percent všetkých vrážd sa dá označiť za domáce násilie, v 70 percentách sú obeťami ženy.
„Domov môže byť pre ženy najnebezpečnejším miestom. Je smutné, že tí, ktorí by sa mali starať o bezpečnosť najbližších, sú často zodpovední za ich smrť,“ hovorí Lemahieu.
Mužská záležitosť
Vo všeobecnosti sú vraždy najmä „mužskou záležitosťou“. Štyri z piatich obetí vrážd sú muži, pričom medzi páchateľmi tvoria až 95 percent.
Vplyv na rastúci počet vrážd majú aj politické nepokoje alebo prírodné katastrofy. Napríklad na Haiti zaznamenali v rokoch 2008 5,1 vraždy na stotisíc obyvateľov.
V roku 2012, teda dva roky po ničivom zemetrasení, to už bolo dvakrát viac.
„Po toľkých miliardách dolárov pomoci môže vláda ukázať len veľmi málo reálnych výsledkov. Mladí začínajú byť nepokojní a postupne preberajú kontrolu nad skupinami obyvateľov, ktoré si chránia svoje štvrte,“ opísal pre Globe and Mail vznik gangov na Haiti rozvojový pracovník Robert Muggah.
Slováci sa vraždia menej
Priemer Európy zhoršuje Rusko. Na Slovensku je o polovicu menej vrážd než pred desaťročím.
BRATISLAVA. Spolu s Áziou a Oceániou je najbezpečnejším regiónom sveta Európa. Južná a západná majú priemerne na stotisíc obyvateľov päťkrát menej vrážd, ako je celosvetový priemer.
Pokiaľ ide o celý kontinent, na stotisíc obyvateľov pripadajú priemerne tri vraždy.
Dobre je na tom aj Slovensko. Za posledných desať rokov poklesla násilná kriminalita celkovo a napríklad počet vrážd sa podarilo znížiť na polovicu.
V roku 2013 sa na Slovensku stalo podľa údajov ministerstva vnútra 78 vrážd, ešte v roku 2003 to bolo 146.
Žijeme v jednej z najbezpečnejších krajín sveta. Horšie ako my sú na tom napríklad Fínsko, Belgicko či Spojené štáty.
V roku 2012, teda v období, ktoré sledovala štúdia UNODC, malo Slovensko priemer 1,4 vraždy na stotisíc obyvateľov.
Z celosvetového pohľadu sme na tom dobre, no spomedzi krajín V4 najhoršie. V Česku zabijú priemerne jedného na stotisíc obyvateľov, v Rakúsku len 0,5.
Spomedzi susedov je na tom horšie len Ukrajina (4,3), z Európy je na tom úplne najhoršie Rusko (9,2).
Matúš Krčmárik
