NEW YORK, PERTH. Pátranie po malajzijskom lietadle letu MH370, ktoré zmizlo aj s 239 ľuďmi na palube, trvá už viac ako mesiac a naisto vieme stále len málo vecí.
Napríklad, že spadlo niekde na juhu Indického oceánu a haváriu nikto neprežil. A to, že pátranie bude najdrahšie v histórii leteckých havárií.
Desiatky štátov poskytli svojich odborníkov, výbavu a lode. Prevádzka niektorých použitých lodí stojí denne státisíce dolárov, pri lietadlách môže ísť o tisíce dolárov za prelietanú hodinu.
Aj keď o nákladoch oficiálne nechcú hovoriť, podľa denníka New York Times ide o niekoľko miliónov dolárov denne.
Podľa zistení denníka náklady na zistenie osudu letu 370 už presiahli doterajší rekord - účet za hľadanie lietadla Air France pri pobreží Brazílie. Trvalo dva roky a stálo 115 miliónov eur.
Dokedy to má zmysel?
„Každá krajina sa sama seba čoskoro začne pýtať: aká je šanca na úspech a aké budú náklady. Ale je to veľmi ťažké rozhodovanie. Ako keby bol niekto odkázaný na prístroje a rozhodovalo sa, či ho odpoja, alebo nie,“ povedal pre denník New York Times Ramon Navaratnam z Ázijského inštitútu pre stratégiu a vodcovstvo v Kuala Lumpur.
Zdá sa, že pátranie by mohlo predsa len priniesť výsledok. Kým v prvých týždňoch po zmiznutí lietadla sa opakovane hovorilo o možných nálezoch trosiek, ktoré sa nikdy nepotvrdili, austrálske úrady teraz hovoria, že na niekoľko minút zaznamenali signály, ktoré pochádzajú z prístroja vyrobeného človekom.
Môže ísť o čiernu skrinku, no nie je isté, že patrí k letu MH370.
Čierna skrinka vydáva dva signály. Jeden vysielač je napojený pri časti s údajmi o lete a druhý pri nahrávke z kokpitu. Vysiela raz za sekundu, aby ju bolo ľahké odlíšiť od iných prirodzených podmorských zvukov.
Štandardne vysiela s frekvenciou 37,5 kHz. Ľudské ucho signály nepočuje, vyhľadávajú ich pomocou sonarov, ktoré sú pod hladinou a ťahajú ich za sebou lode. Stále sa však nepodarilo zistiť , kde presne sa čierna skrinka nachádza.
Sonar je totiž k lodi pripojený na lane dlhom niekoľko kilometrov, jeho pohyb ovplyvňujú aj morské prúdy a navyše nevie zistiť, z ktorého smeru sa k nemu signál dostal.
Je to proces náročný na čas, no oblasť pátrania sa vďaka tomuto nálezu zmenšila asi o dve tretiny. „Definitívne určenie polohy môže trvať aj niekoľko dní,“ povedal pre Bloomberg odborník na podmorské pátrania John Fish.
Batéria sa vybíja
Niekoľko dní môže v praxi znamenať nikdy. Výrobca čiernych skriniek totiž ručí za to, že tá bude signál vysielať mesiac od havárie. Ten v pondelok ubehol.
„Batérie sa budú vybíjať postupne, ako keď lampa svieti stále menej a menej,“ povedal pre Forbes William Marks, hovorca siedmej flotily amerického námorníctva, ktorá sa zúčastňuje na pátraní. Vysielať teda môže ešte niekoľko dní.
Vyšetrovatelia sa tentoraz neponáhľajú s unáhlenými výsledkami pátrania. V prvých týždňoch totiž každý deň dávali rozličné informácie.
„Po všetkej tej falošnej nádeji, ktorú dostávali príbuzní obetí, budú teraz možno až prehnane opatrní,“ povedal pre Bloomberg John Cox, ktorý prednáša o leteckej bezpečnosti.
Ak by aj našli zvukový záznam z kokpitu lietadla, ten by nemusel zodpovedať základnú otázku, prečo sa lietadlo na ceste do Pekingu stratilo z radaru, odchýlilo od kurzu a vydalo sa úplne opačným smerom.
Zariadenie totiž nahráva v dvojhodinových slučkách a samo sa premazáva. Lietadlo po odchýlení sa od kurzu letelo ešte asi sedem hodín, na nahrávke by tak boli len posledné dve hodiny.
Cennejšie preto budú údaje o lete ako výška, smer a rýchlosť, ktoré zaznamenávajú až 25 hodín letu.
Ak by však odchýlenie bolo úmyslom pilotov – vyšetrovatelia stále nevylúčili možnosť, že piloti boli napojení na niektorú teroristickú sieť, aj keď sa k nim žiadna nehlási – tí mohli nahrávače odpojiť.
To sa stalo v roku 1997 v Indonézii, keď pilot poškodil elektronické okruhy pred tým, ako úmyselne havaroval so 104 ľuďmi na palube.
Navyše, objavením čiernej skrinky sa celá operácia nekončí. Začne sa pátranie po zvyškoch lietadla, budú na ňom hľadať stopy prípadného požiaru alebo mechanickej chyby, z hĺbky takmer päť kilometrov sa budú snažiť dostať časti lietadla alebo tiel pasažierov.
Len toto môže trvať „veľmi, veľmi dlho“, povedal pre New York Times Angus Houston, ktorý riadi vyšetrovanie. Odhaduje to na niekoľko mesiacov.
Kedy ukončiť pátranie?
Na účte za pátraciu operáciu v južnej časti Pacifiku sa najviac podieľajú Austrália, Čína (jej občania tvorili väčšinu cestujúcich), Japonsko, Malajzia, Nový Zéland, Južná Kórea a USA.
Svoje približné výdavky nateraz zverejnili Američania a Kórejčania.
Pentagon zaplatil 3,3 milióna dolárov za svoje lode a lietadlá a ďalších 3,6 milióna dolárov za podmorské zariadenia.
Soul minul viac ako pol milióna dolárov za lietadlá a nerátal do toho náklady na 39 ľudí, ktorých na pátranie vyčlenil. Ide však len o veľmi čiastkové údaje.
Malajzijský analytik Ramano Navaratnam New York Times povedal, že to všetko smeruje k otázke, kedy ukončiť pátranie.
"Musíme byť veľmi realistickí. Ale je to naozaj ťažké rozhodnutie. Ako keď je niekto chorý na prístrojoch a vy sa musíte rozhodnúť, či ho odpojiť alebo nie."
Kto to zaplatí? Všetci
Podobne nákladné pátrania prebehlo v roku 2009, keď v Atlantickom oceáne skončilo lietadlo Air France. Francúzskych vyšetrovateľov to vtedy vyšlo na 32 miliónov eur, polovicu z toho zaplatila letecká spoločnosť.
Náklady spojené s pátraním na povrchu a s pitvou 50 pasažierov znášali Francúzi, Brazílčania a Američania.
Odborníci neočakávajú, že by sa krajiny hádali, kto zatiahne účet za pátranie po lete MH370. Vlády si uvedomujú, že výsledok pátrania a odpoveď na otázku, ako mohlo lietadlo úplne zmiznúť, môže v budúcnosti podobným tragédiám zabrániť.
„Azda sa z tejto nesmierne smutnej skúsenosti poučíme a tí, ktorí zomreli, nezomreli zbytočne,“ dodáva Navaratman.
Zachytili ďalšie signály
Medzitým sa opäť objavili správy, že austrálska loď opäť zachytila v južnej časti Indického oceánu dva signály, ktoré by mohli pochádzať z čiernych skriniek.
Plavidlo austrálskeho námorníctva Ocean Shield zachytilo signály v utorok po tom, čo ich cez víkend stratilo.
"Dúfajme, že v priebehu niekoľkých dní budeme schopní nájsť niečo na dne, čo by mohlo potvrdiť, že to je miesto posledného odpočinku MH370," povedal šéf medzinárodného pátracieho tímu Angus Houston na tlačovej konferencii v Perthe.
