DONECK, TIRASPOL, BRATISLAVA. Novorossija! Nové Rusko! To v posledných dňoch vykrikovali stovky proruských separatistov na východe Ukrajiny v Donecku, Charkove či Luhansku.
Termín zavedený Ruskou ríšou pre získané územia na severnom pobreží Čierneho mora po ruskotureckých vojnách v 18. storočí znovu ožil.
Centrom Nového Ruska bola práve východná a južná časť Ukrajiny s mestami ako Dnepropetrovsk a Odesa vrátane Podnesterska, dnešného separatistického územia v Moldavsku.
Všetko regióny, kde dodnes žije početná ruská menšina, ktorá požaduje príchod ruského prezidenta Vladimira Putina.
Ten sa po strate Ukrajiny po masívnych protestoch na kyjevskom majdane začal štylizovať do pozície ochrancu „ruského sveta“, teda územia, kde žije významná ruská alebo po rusky hovoriaca menšina.
Oprášil tak koncept, ku ktorému sa prihlásil už v roku 2007.
Ruská pobrežná únia?
„Vymenil ho za eurázijskú úniu, ktorá bez Ukrajiny stráca význam,“ rozpráva analytik Balázs Jarábik.
Otázkou už je len, či sa v regióne bude snažiť udržiavať vplyv bez vojenskej prítomnosti cez svojich agentov FSB a spriaznených separatistov, ako sa to zatiaľ deje na východe Ukrajiny, alebo priamo okupáciou podľa scenára na Kryme.
V prípade juhu Ukrajiny by Putin nezískal len prístup po súši na polostrov Krym, ktorého infraštruktúra je závislá od ukrajinskej pevniny.
„Ak sa Rusko pohne dopredu, možno uvidíme namiesto neúspešnej colnej únie, pobrežnú úniu od Podnesterska po Arménsko,“ špekuluje Jarábik vo svojej analýze pre slovenský thinktank CEPI.
[content type="avizo-clanok" img-db="galis" id="7164332" title="Komentár Tomáša Gálisa" url-type="sme-article"]Putin pre seba zjednotil ľudí protichodných presvedčení aj na Západe[/content]
Čo (ne)brzdí Putina
Kremeľ však stále môže zastaviť jeho zlá ekonomická situácia či neochota ruskej elity ísť do vojnového konfliktu.
