DONECK, BRATISLAVA. Separatisti v Charkove sa v meste veľmi nevyznajú. Namiesto miestnej radnice obsadili Divadlo opery a baletu. Omylom.
Na východe Ukrajiny hovoria týmto profesionálnym demonštrantom „politickí turisti“.
Podľa jedného z ukrajinských lídrov Vitalija Klička prišli z Ruska a mali by sa pred nimi zavrieť hranice.
Vláda v Kyjeve odhaduje, že v každom centre separatistov na východe krajiny ich je pripravených asi 1500.
V Donecku vyše sto zamaskovaných demonštrantov v obsadenom sídle miestnej vlády vyhlásilo „Doneckú republiku“. V Luhansku obsadili sídlo tajnej služby SBU, iba v Charkove si pomýlili divadlo s radnicou. Podľa charkovského novinára Viačeslava Mavričova je to jasný dôkaz, že separatisti nie sú miestni.
Polícia mala až do pondelka pokyny z Kyjeva jasné: nepoužívať silu, hovoriť s ľuďmi, nepreliať krv.
Výnimočný stav?
V pondelok sa však vláda Arsenija Jaceňuka zľakla a začala pripúšťať vyhlásenie výnimočného stavu na východe krajiny či zákaz strán, ktoré podporujú separatizmus. Ten začala nepriamo podporovať Strana regiónov zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča a vylúčila zo svojich radov politikov, ktorí podporovali vládu v Kyjeve.
Tá otvorene hovorí o príprave na vojnu z obáv pred ruskou inváziou. Separatisti v pondelok volali na pomoc ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorého vojaci stoja už niekoľko týždňov len 30 kilometrov od hraníc.
Úradujúci prezident Ukrajiny Oleksandr Turčynov sľúbil, že východné oblasti nenechá obsadiť ruskými vojakmi, ako sa to stalo v prípade Krymu. Po okupácii polostrova teraz podľa ukrajinského prezidenta prišla druhá fáza ruskej špeciálnej operácie na rozdrobenie Ukrajiny bez tankov a vojakov.
Ruský prezident sa podľa Turčynova snaží zvrhnúť ukrajinskú vládu, znemožniť predčasné májové prezidentské voľby a rozdrobiť krajinu.
Separatisti v Doneckej oblasti už vyhlásili referendum o nezávislosti východných regiónov Ukrajiny na 11. mája - presne 14 dní pred voľbami.
Ruský majdan
„Snažia sa to hrať na taktiku ukrajinských radikálnych demonštrantov z kyjevského majdanu,“ rozpráva analytik slovenského think-tanku CEPI Balázs Jarábik, „iba s tým, že tentoraz nejde o spontánne demonštrácie, ale vopred pripravený plán Kremľa.“
Podľa neho sa pokúsia na východe Ukrajiny zorganizovať referendá podobné tomu na Kryme, po ktorom Moskva považuje ukrajinský polostrov za svoje územie.
„Jednoducho idú proti dohode o rozpade Sovietskeho zväzu. Lenže už to nebude ZSSR, ale ich Rusko,“ hovorí analytik, ktorý posledné roky žil na Ukrajine a nedávno sa presťahoval do Litvy.
Putinovi sa podľa neho nepodarilo zabrániť výsledku ukrajinskej revolúcie, teda zosadeniu prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý zabrzdil zbližovanie s Európskou úniou. „Namiesto toho sa teraz snaží o vyvolanie ruskej jari na východe Ukrajiny.“
Kosáky proti gayom
Všetky akcie tam majú veľa spoločného. Zúčastňuje sa na nich málo ľudí, len niekoľko stoviek, hoci sa konajú v miliónových mestách.
Demonštranti nahlas spievajú „vstávaj strana agromnaja“ a podobné patriotické sovietske šlágre.
Z tribún znejú heslá ako: „Vari nám za ZSSR nebolo dobre?“ A dav skanduje: „Áno!“ Alebo: „V Európe nás budú riadiť homosexuáli.“ V dave bolo vidno aj červené zástavy s kosákom a kladivom.
Môžu zaútočiť rýchlo
MOSKVA, BRATISLAVA. Tri hodiny a sú v Kyjeve. Toľko by to mohlo trvať prvým ruským vojakom, keby dostali rozkaz vyraziť do hlavného mesta Ukrajiny. To sa však stále považuje za ten najhorší scenár.
Analytici skôr špekulujú, či ruská armáda vôbec vyrazí na východ a juh Ukrajiny, alebo zostane varovne stáť s desaťtisícami vojakov za hranicami ako doteraz.
V prvom prípade by nielen destabilizovali situáciu v krajine, znemožnili konanie májových prezidentských volieb, ale aj získali prístup na Krym po súši. „Ruskí vojaci môžu obsadiť Ukrajinu 12 hodín po rozkaze,“ povedal CNN americký generál Philip Breedlove zo sídla NATO.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov síce vyhlásil, že hlbšie na Ukrajinu sa s armádou nechystajú. Lenže to isté tvrdila Moskva aj o Kryme, keď jej vojaci v neoznačených uniformách obsadili ukrajinský polostrov.
Ekonomickú vojnu si už obe krajiny vyhlásili. Rusko zvýšilo ceny plynu o sto dolárov, ktoré zďaleka nezodpovedajú trhovým cenám, a z obidvoch strán hraníc si blokujú viaceré druhy tovarov.
Mirek Tóda
