Maďarská strana má po parlamentných voľbách najviac prívržencov medzi európskou krajnou pravicou. Ani tá ju medzi sebou nechce, je príliš radikálna.
BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Pred štyrmi rokmi jej dalo hlas takmer 16 percent Maďarov a mnohí predpovedali, že strana, ktorá je otvorene antisemitská a jej polovojenská Maďarská garda pochoduje na Rómov, bude na jedno volebné použitie.
Jobbik, Hnutie za lepšie Maďarsko, v nedeľňajších voľbách svoj úspech nielen zopakoval, ale našiel ešte viac voličov.
Podľa maďarských serverov získal takmer 21 percent hlasov. Ostáva treťou najsilnejšou stranou v maďarskom parlamente, ale najsilnejšou radikálnou stranou v Európe.
Predbehli rakúskych Slobodných
Jobbik
chce návrat k veľkému Maďarsku spred roku 1918,
žiada zrušiť Trianonskú mierovú zmluvu a Benešove dekréty,
požaduje referendum o vystúpení z EÚ,
je to protižidovská a protirómska strana,
v roku 2007 založil šéf jej strany Gábor Vona polovojenskú organizáciu, ktorá pochodovala proti Rómom, v roku 2009 súd Maďarská gardu zrušil, Jobbik založil Novú maďarskú gardu
„Niet pochýb, že Jobbik bude jednou z najsilnejších krajne pravicových strán v Európe, čo je pozoruhodné, pretože je to tiež jedna z najextrémnejších krajne pravicových strán v Európe,“ povedal pre Reuters Cas Mudde, odborník na medzinárodné vzťahy z americkej univerzity v Georgii.
Doteraz boli najúspešnejší rakúski krajne pravicoví Slobodní Heinza-Christina Stracheho, ktorých v minuloročných septembrových voľbách volilo 20,5 percenta Rakúšanov.
Oficiálne chce Jobbik viac pracovných miest pre Maďarsko, chce si poradiť so štátnym dlhom, znížiť kriminalitu a žiada referendum o členstve v EÚ.
Gábor Vona, ktorý pracoval aj ako čašník a stavebný robotník za minimálnu mzdu, rád hovorí, že pozná problémy obyčajných ľudí.
Strana študovaného právnika a psychológa však chce kriminalitu, ktorú pripisuje výhradne Rómom, riešiť opätovným zavedením trestu smrti a zriadením polície špeciálne pre Cigánov.
V referende o členstve v Únii by žiadala vystúpenie Maďarska.
Krajná pravica Jobbik nechce
Hnutie za lepšie Maďarsko, ktoré vzniklo v roku 2003, doma oslavuje.
„Sme najsilnejšou národnou radikálnou stranou v Európe,“ vyhlásil po skončení nedeľňajších volieb podľa Reuters Vona. „Nevzdávame sa,“ dodal.
V Európe sa však Jobbiku vyhýbajú aj krajne pravicové strany.
Keď v novembri minulého roka ohlásili francúzsky Národný front Marine Le Penovej a holandská Strana slobody Geerta Wildersa spoločný postup v májových voľbách do Európskeho parlamentu, vymenovali tri strany, ktoré medzi sebou nechcú, alebo sú otvorene rasistické.
Boli to Britská národná strana, nemecká neonacistická NPD a maďarský Jobbik.
Aj extrémistom v Európe prekážajú protirómske pochody a útoky súdom zakázanej Maďarskej gardy, či odhalenie pamätníka pre Miklosa Horthyho, bývalého maďarského premiéra a kolaboranta s nacistami.
Nie preto, že by nesúhlasili, pre kritikov je to však priveľa argumentov, prečo voliči tieto strany voliť nemajú.
