Konzervatívny premiér vlani navýšil rozpočet na armádu, ktorá nepodniká žiadne akcie. Chce meniť aj pacifistickú ústavu.
BRATISLAVA. Japonsko tento týždeň zmiernilo svoju politiku zakazujúcu vývoz zbraní do problematických krajín.
Dôvodom je rastúci vojenský potenciál Číny aj snahy pravicovej vlády Šinze Abeho poopraviť efekty pacifistickej ústavy Japonska, ktorá bola v čase svojho vzniku odpoveďou na japonské počínanie si počas druhej svetovej vojny.
Podľa Reuters sa Abe snaží, aby sa z Japonska stala "normálna" krajina, ktorá sa bude brániť a bude stáť pri svojich spojencoch. Je zrejmé, že toto sa nepáči Číne, ktorá sa usiluje o regionálnu vojenskú dominanciu.
Nadšení však nie sú ani niektorí Japonci a opatrní sú aj Abeho koaliční partneri. Obávajú sa, že sa ešte viac vyhrotí napätie medzi Tokiom a Pekingom, ale aj nevypočítateľnou komunistickou Kóreou.
BBC tvrdí, že Abeho okrem nesporných bezpečnostných a geopolitických výziev, vedie k jeho misii "normalizovať" Japonsko aj jeho nacionalistické presvedčenie a ideológia.
Abe má imidž politika, ktorý má kontroverzný postoj k inak Japonskom uznaným zločinom na čínskom a kórejskom obyvateľstve počas druhej svetovej vojny.
Odmieta tiež o Japonsku hovoriť v kontexte druhej svetovej vojny ako o agresorovi a požaduje revíziu učebníc dejepisu.
Jeho vláda minulý rok navýšila už aj tak štedrý rozpočet pre armádu, ktorá prakticky, napríklad na rozdiel od americkej či európskych, nepodniká žiadne vojenské akcie.
Abemu sa pre odpor časti verejnosti aj parlamentnú matematiku s veľkou pravdepodobnosťou nepodarí presadiť novelu ústavy. Rozhodnutia jeho vlády však môžu modifikovať jej dopad.
