BRATISLAVA. Aktuálne vandalské útoky na kresťanské pamiatky a prevažne kresťanskú arabskú dedinu v Izraeli vyvolali v miestnych médiách vlnu obáv zo židovských extrémistov.
A tiež otázky, či sa opakuje situácia z roka 2000, keď pred návštevou Jána Pavla II. zaznamenali viacero útokov na kresťanské objekty a nápisov, aby pápež vypadol, či kde bola cirkev počas holokaustu.
Teraz je však podľa analytikov situácia iná, aj keď najnovšie incidenty kolidujú s pripravovanou májovou návštevou pápeža Františka.
Urážajú Ježiša aj USA
V súčastnosti nie je motívom pomsta za zlyhania cirkevných hodnostárov počas holokaustu, ani za nútené konverzie židov, ale počínanie si izraelskej vlády či americkej diplomacie.
Židovskí extrémisti, ktorým vandalizmus v kláštore Deir Rafat neďaleko Jeruzalema a v maronitskej dedine Jiš, pripisujú, ospravedlňujú svoje útoky vysídľovaním židovských občanov z ilegálnych osád. A platia za to v tomto prípade kresťania či ich symboly.
Popri vandalských nápisoch urážajúcich Ježisa či jeho matku Máriu, sa objavili aj politické "posolstvá" a antiamerické heslá.
Židovským extrémistom sa nepáčia americké diplomatické snahy, ktoré smerujú k zastaveniu výstavby na sporných územiach a v prípade dohody s Palestínčanmi aj k nevyhnutným územným ústupkom.
Kresťanov je minimum
Analytik Seth J. Frantzman vo svojej eseji v denníku Jerusalem Post napísal, že takéto útoky sú neprijateľné už len pre to, že sa vedú proti tretej strane, ktorá nemá nič s konfliktom medzi osadníkmi a vládou.
Poškodzuje to aj imidž Izraela v zahraničí aj celkovú atmosféru v krajine, lebo kresťanstvo by malo byť jej integrálnou súčasťou, a to nielen v podobe vzácnych historických stavieb.
V Izraeli tvoria kresťania, ktorým je zaručená plná náboženská sloboda, niečo cez dve percentá obyvateľov.
Združujú sa vo viacerých cirkvách. Najsilnejšie zastúpenie majú kresťania medzi izraelskými Arabmi, ale ku kresťanstvu sa hlásia napríklad aj nežidovskí partneri prisťahovalcov z bývalého Sovietskeho zväzu.
