KÁBUL, BRATISLAVA. Keď sa Hamíd Karzaj v októbri 2001 vracal do Afganistanu, mnohí ho považovali za blázna.
„Máme 60-percentnú šancu na smrť a 40 percent, že to prežijeme. O víťazstve nemôže byť ani reči,“ hovoril svojim bojovníkom. Nebolo ich veľa, no mal podporu amerických tajných služieb.
Karzaj odišiel z vlasti po porážke v občianskej vojne v 90. rokoch. Ako syn náčelníka jedného z najvplyvnejších paštúnskych kmeňov dúfal, že po návrate sa postavia na jeho stranu.
Isté však nemal nič. Už v decembri 2001 sa však stal prezidentom krajiny, do ktorého vkladali obrovské nádeje západní politici, afganskí kmeňoví náčelníci aj obyčajní Afganci.
Populárny exot
- Abdalláh Abdalláh: politik uznávaný na Západe. V roku 2009 sa dostal do druhého kola volieb.
- Ašraf Gání Ahmadzaj: bývalý minister financií.
- Abdal Rasal Sajjúf: skúsený džihádista.
- Zalmaj Rassúl: podporil ho Karzajov brat.
V sobotu sa konajú voľby, kde si Afganci vyberú jeho nástupcu. Za tých trinásť rokov sa toho zmenilo veľa.
V tradičnom afganskom oblečení, sa stretával so západným štátnikmi a bezchybnou angličtinou loboval za pomoc pre vojnou zničenú krajinu, no dnes je symbolom skorumpovaného vládnutia, ktoré si udržal len vďaka zmanipulovaným voľbám v roku 2009. Aura odvážneho hrdinu vyprchala.
Krajinu, v ktorej je príslušnosť ku kmeňu silnejšia než ku štátu, mohol Karzaj zjednotiť proti Talibanu len tak, že dal vysoké funkcie bývalým vojnovým kmeňovým veliteľom, často obviňovaným z vojnových zločinov.
