KYJEV. Parlament krymských Tatárov začal vo štvrtok s prípravami na vlastné referendum o štatúte Krymského polostrova. Informovali o tom vo štvrtok agentúry UNIAN a Ukrinform.
Hlasovanie by sa malo uskutočniť pod dohľadom medzinárodných organizácií ako OSN či Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). "Toto referendum musí byť legitímne a svetom uznané," uviedol člen prípravného výboru Abduraman Egiz.
O iniciatíve usporiadať referendum medzi krymskými Tatármi pred časom informoval ich vodca Mustafa Džemilev.
Predseda krymskotatárskeho parlamentu - medžlisu - Refat Čubarov spresnil, že má ísť o "prejav vôle krymskotatárskeho národa".
Krymská vláda ich snahy o územnú autonómiu odmieta. Vo štvrtok tak urobila prostredníctvom prvého vicepremiéra Rustama Temirgalijeva.
Tatári tvorili až 80 percent obyvateľov Krymu
Agentúra UNIAN vo štvrtok súčasne informovala, že krymskí Tatári majú v pláne v dohľadom čase oznámiť začatie procedúry smerujúcej k vytvoreniu ich národnostnej a územnej autonómie na Krymskom polostrove.
Na Kryme žije viac než 250-tisíc krymských Tatárov. Toto etnikum obýva polostrov od 13. storočia. Má svoju vlastnú kultúru i jazyk. Ešte v roku 1850 tvorili krymskí Tatári takmer 80 percent obyvateľov Krymu, teraz to je 15 až 20 percent.
V roku 1944 vtedajší sovietsky vodca Josif Stalin kvôli údajnej kolaborácii krymských Tatárov s nacistami nariadil ich masové deportácie a vysídlil ich do Uzbekistanu, Tadžikistanu či na Sibír.
Do vlasti svojich predkov sa krymskí Tatári začali vracať až začiatkom 90. rokov, po páde Sovietskeho zväzu.
Za pôvodné obyvateľstvo Krymu sú okrem krymských Tatárov považovaní aj Ukrajinci, Karaimovia (krymskí Karaiti) - komunita patriaca k turkotatárskym národom, ktorá sa hlási ku karaitskému judaizmu -, ako aj príslušníci krymčackej etnicko-náboženskej skupiny, ktorá má pôvod v židoch a za svoj jazyk prijala krymskú tatárčinu s množstvom výpožičiek z hebrejčiny a aramejčiny.
Pripojené k Rusku
Krymskí Tatári neuznali pripojenie polostrova k Ruskej federácii, ktoré je výsledkom referenda zo 16. marca, keď sa drvivá väčšina voličov vyslovila za ich pripojenie k Rusku.
O dva dni neskôr boli v Moskve podpísané príslušné zmluvy, ktoré ratifikovali obe komory ruského parlamentu a 21. marca ich prezident Vladimir Putin podpísal.
Podľa Ruska sú zmluvy vyjadrením slobodnej vôle obyvateľov Krymu a Sevastopola a sú v súlade s medzinárodným právom.
Ukrajina a jej západní spojenci túto argumentáciu odmietajú a referendum i vstup Krymu do Ruska označili za protizákonné.
