RAMALLÁH. Viac ako rok sa americký minister zahraničných vecí John Kerry všemožne usiloval dotlačiť Izrael a Palestínčanov k dohode.
Najnovšia ostrá výmena názorov medzi oboma stranami je "trpkým neúspechom" aj pre Kerryho, uviedla v stredu tlačová agentúra DPA.
Šéf americkej diplomacie dal prvý raz najavo odstup. Kerry v Bruseli zdôraznil, že USA sú pripravené na to, aby boli sprostredkovateľom v tomto procese, ale rozhodnutia musia prijať špičkoví predstavitelia oboch strán, nie Spojené štáty.
Beznádejný prípad?
Zoči-voči neústupčivosti konfliktných strán "stratil dokonca aj Kerry svoju anjelskú trpezlivosť", píše DPA.
Po oznámení diplomatickej ofenzívy palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása odriekol Kerry stredajšiu ohlásenú návštevu Ramalláhu.
Palestínsky prezident ešte v utorok informoval, že podpísal žiadosť o uznanie Palestíny v 15 inštitúciách a dohodách Organizácie Spojených národov.
Odrieknutie Kerryho návštevy zhodnotili Palestínčania ako "jasný signál", že americký minister už medzičasom začal považovať svoju srdcovú záležitosť - komplexnú mierovú dohodu na Blízkom východe - za beznádejný prípad.
Zástupca americkej vlády pre americký denník Washington Post povedal, že Kerry ako sprostredkovateľ zašiel tak ďaleko, ako sa len dalo. Teraz sa musia obe konfliktné strany samé pozrieť na to, ako dospieť k dohode.
Po ôsmich mesiacoch od opätovného začatia blízkovýchodných mierových rokovaní sa tak úsilie o riešenie kľúčových otázok konfliktu opäť dostalo do mŕtveho bodu.
Kto za to môže?
Agentúra DPA pri hľadaní odpovede na otázku - kto je vinný za predbežné stroskotanie mierového snaženia - uviedla, že na to má každý "vlastnú odpoveď".
Izrael nechal vypršať termín prepustenia štvrtej a poslednej skupiny palestínskych väzňov, ktorí sa mali dostať na slobodu do konca marca.
Pre Palestínčanov bol neprijateľný kompromisný návrh Spojených štátov, ktorý by umožnil predĺženie mierových rozhovorov až do roku 2015.
USA pritom vychádzali z toho, že ústupky izraelskej strany by dosiahli možným prepustením izraelského špióna Jonathana Pollarda, ktorý je 28 rokov vo väzení v USA.
Vzhľadom na to, že Izrael nedodržal svoje záväzky o prepustení štvrtej skupiny palestínskych väzňov, Abbás sa necítil byť viazaný prísľubom, že v priebehu rokovaní sa nebude usilovať o medzinárodné uznanie Palestíny, mieni DPA.
Abbásove žiadosti už dostal Pan Ki-mun
Abbás chce teraz politický zápas o nezávislý palestínsky štát preniesť na medzinárodnú pôdu a v podstate tak Izrael obísť.
Abbás v stredu vyzval na zvolanie mimoriadneho zasadania ministrov zahraničných vecí Ligy arabských štátov (LAŠ) za účelom prerokovania tejto patovej situácie.
Cieľom zasadania bude prerokovanie "všetkých možností" po tom, čo Izrael odmietol v nedeľu prepustiť skupinu 26 palestínskych väzňov.
Podľa Izraela však Abbás tým, že v utorok podpísal 15 oficiálnych žiadostí o uznanie Palestíny v inštitúciách a dohodách OSN, porušil jestvujúcich dohovory, čo bude mať za následok ukončenie mierových rokovaní.
Abbásove žiadosti sa už medzičasom ocitli na stole generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna.
"Podanie žiadostí je porušením záväzku," uviedla hlavná izraelská vyjednávačka v mierových rozhovoroch s Palestínčanmi Tzipi Livniová a dodala, že ak chcú (Palestínčania) vlastný štát, tak cesta k nemu vedie cez rokovaciu miestnosť.
Ako v spore ďalej?
Palestínčania by sa tiež mohli pokúsiť priviesť Izraelčanov pred Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu za ich činy na obsadených územiach.
Tiež je však možné, že v najbližších dňoch predsa len dôjde k zhode o pokračovaní mierových rozhovorov. Kerry by sa mohol pokúsiť o to, aby sa obe strany chvíľu "podusili vo vlastnej šťave", a potom znovu navštíviť región.
Vlani v júli obnovené mierové rozhovory boli dlho považované za poslednú šancu zrealizovať riešenie na princípe dvoch štátov - Izraela a samostatného palestínskeho štátu.
Izrael na palestínskych územiach stále buduje nové obydlia pre židovských osadníkov. Už teraz je sporné, či vôbec ešte bude možné vytvorenie životaschopného a teritoriálne spojeného palestínskeho štátu.
Mnohí Palestínčania v súčasnosti preferujú vytvorenie jedného veľkého štátu s rovnakými právami pre všetkých občanov, ktorý položartom nazývajú Isratin, čo je kombinácia slova Izrael a arabského názvu pre Palestínu (Filastin). To však Izrael odmieta, lebo by to znamenalo koniec myšlienky "židovského štátu".
