BRUSEL. Len v máloktorej krajine NATO spôsobila ruská anexia Krymu taký rozruch, ako v Litve.
Pobaltská krajina s tromi miliónmi obyvateľov susedí s Kaliningradom, veľmi militarizovanou ruskou enklávou, a má skúsenosti s ruskou okupáciou.
Veria, že ich NATO ochráni
„Ľudia o Kryme hovoria každý deň a všade, v práci, v bare, na ulici, v taxíku. Niektorí panikária, že ďalší na rade sme my, iní hovoria, že NATO nás ochráni,“ hovorí novinárka z litovského spravodajského portálu Delfi Egle Samoškaiteová.
Litva má len deväťpercentnú ruskú menšinu, čo je najmenej spomedzi pobaltských krajín.
Práve Litva spolu s Poľskom patrila ku krajinám, ktoré si vyžiadali rokovania NATO podľa článku 4.
Američania im posilnili protivzdušnú obranu šiestimi stíhačkami F-15. „Podľa prieskumu 70 percent ľudí verí, že nás NATO ochráni,“ vraví novinárka Samoškaiteová.
V Litve funguje 12-týždňové cvičenie pre civilistov, z ktorých sa potom stanú vojaci v zálohe. „Počet ľudí, ktorí sa do cvičení chcú zapojiť, stúpol,“ dodala.
Na obranu dajú viac peňazí
Vážne berú udalosti na Kryme aj litovskí politici. Cez víkend všetky strany v parlamente podpísali záväzok, že zvýšia rozpočet krajiny na obranu na dve percentá HDP. Taký by mali mať všetci členovia NATO, no v súčasnosti ho dodržiavajú iba štyri štáty.
Samotná Litva dáva na obranu iba 0,8 percenta. Podobný plán zdvojnásobenia rozpočtu na obranu si stanovila aj vláda v Lotyšsku, Estónci dávajú na obranu dve percentá už teraz.
„Vidíme to radi a dúfame, že sa pridajú ďalší,“ povedal americký veľvyslanec pri NATO Douglas Lute.
Začína sa spomínať aj trvalá základňa v pobaltských krajinách. To by však trvalo roky.
„Spoločnosť ju žiada. Ale vytvoriť takúto základňu nie je ľahké,“ povedal pre Financial Times lotyšský minister obrany Raimonds Vejonis.