Krátko po útoku na Krym poslala Ukrajina žiadosť členským krajinám NATO o materiálnu pomoc. Zoznam vojenských vecí, ktoré by sa im zišli, bol dlhý a komplexný.
„Chceli všetko od A do Z. Bola to naivná požiadavka,“ povedal nemenovaný slovenský diplomat.
Doteraz dostali iba 300-tisíc potravinových balíčkov od Američanov. Z ďalších vecí sa spomínajú napríklad uniformy.
Namiesto Afganistanu
Práve spolupráca s Ukrajinou bola jedným z kľúčových bodov stretnutia ministrov zahraničných vecí NATO v utorok v Bruseli.
Ešte donedávna mala byť jasná téma stretnutia sťahovanie vojakov z Afganistanu, no ruský útok na Krym všetko zmenil.
Ministri zahraničia NATO sa stretli vôbec prvýkrát od napadnutia Ukrajiny. Bolo cítiť, že krajiny aliancie berú ruské kroky na Ukrajine vážne. No tí, čo čakali rázne opatrenia na pomoc Ukrajine či voči Rusku, sa nedočkali.
„Nehovorili sme o vojenskej spolupráci,“ povedal slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák.
„Prijali sme mnoho konkrétnych krokov v spolupráci. Neznamenajú však vojenskú pomoc ani dodávanie zbraní,“ povedal po stretnutí český minister zahraničia Lubomír Zaorálek.
Ukrajinci pre ľahší priechod ani nežiadali o pomoc priamo NATO, ale jednotlivé členské štáty. Ani tie sa zatiaľ posielať zbrane na Ukrajinu nechystajú.
Pomoc krajine zvažuje aj Slovensko. „Jej konkrétne formy však neboli špecifikované,“ odpovedalo ministerstvo obrany.
Aktívna Ukrajina
Ukrajina, ktorá je partnerom NATO už 17 rokov, patrí už dlho medzi najbližších a najaktívnejších partnerov.
Ukrajinskí vojaci bojovali v Afganistane (v súčasnosti je ich tam 28) alebo vedľa Američanov aj v Iraku (najviac ich tam bolo 1600).
Pôsobia tiež v Kosove. Ako prvá nečlenská krajina poskytla Ukrajina v roku 2013 loď na operáciu na chytanie somálskych pirátov.
