1. iDNES.cz
Slovensko urobilo po odstavení Mečiara v roku 1998, reformách druhej Dzurindovej vlády po roku 2002 a prijatí eura ďalší veľký skok smerom k vyspelej Európe. Slovenská demokracia ukázala obrovskú silu, keď sa prezidentom mohol stať človek, ktorý nikdy nebol politikom a jeho štáb mal len päť ľudí. A to napriek tomu, že proti nemu stála strana Smer, ktorá ovláda alebo mohla by ovládať celý štát. Kiskovo víťazstvo je tak víťazstvom pre celé Slovensko, ktoré už po niekoľkýkrát za posledných 15 rokov dokázalo úžasnú vec, o ktorej by mala hovoriť celá Európa.
2. Respekt
Víťazstvo Kisku v prezidentských voľbách je dobrou správou pre slovenskú demokraciu. Je užitočné, že z prezidentského paláca bude zaznievať protihlas. Nadvláda jednej strany a jedného názoru, pri ktorej by zákony vychádzali z parlamentu ako z výrobnej linky, by nebola dobrá pre nikoho. Ani pre samotnú stranu Smer. História aj súčasnosť ponúka bohatý výber príkladov politikov a strán, ktorým príliš veľa moci zahmlilo zdravý úsudok.
3. Espresso TV
Víťazstvo Kisku v druhom kole prezidentských volieb na Slovensku nad proruským socialistom Robertom Ficom, priateľom Vladimira Putina a Gazpromu, nie je prekvapením. Nahradil ho síce úplný politický diletant, ale je veľmi zručný v sociálnej komunikácii. Frázy ako skutočné problémy skutočných ľudí nám však nedávajú žiadnu predstavu o skutočných zámeroch Kisku.
4. BBC
Slovenský magnát Andrej Kiska vyhral prezidentské voľby napriek nulovej politickej skúsenosti. Jeho víťazstvo zastavilo sociálnych demokratov po získaní parlamentu, aby obsadili aj prezidentský úrad. Kiska bodoval imidžom novej tváre, ktorá sa nezašpinila korupčnými škandálmi, ktoré spustošili slovenskú pravicu. Nie je zaťažený komunistickou minulosťou, je považovaný za skúseného podnikateľa.
5. Reuters
Filantrop a bývalý podnikateľ Kiska rozdrvil premiéra Roberta Fica v prezidentských voľbách. Voliči sa báli, že jeho stredoľavá vláda získa príliš veľa moci. Veľký rozdiel medzi nimi je veľká porážka pre Fica, ten si však zrejme udrží post premiéra, ktorý je vplyvnejší ako ten prezidentský.
6. The Wall Street Journal
Filantrop, ktorý sa dal na politiku, vyhral prezidentské voľby na Slovensku a porazil premiéra, ktorý nedokázal presvedčiť voličov, aby jeho ľavicovej strane dali ešte viac moci. Kiska získal 1,31 milióna hlasov pri svojom debute, podporený svojou charitou, ktorá pomáha rodinám, ktorých členovia bojujú s rakovinou a inými chorobami.
7. RIA Novosti
Politická senzácia na Slovensku – nezávislý občiansky kandidát Andrej Kiska jednoznačne vyhral v druhom kole priamych prezidentských volieb. Premiér Robert Fico priznal porážku, keď neboli sčítané ani všetky hlasy.
8. The Washington Post
Politický nováčik Andrej Kiska bol zvolený do skôr reprezentatívnej funkcie slovenského prezidenta po zahanbujúcej porážke jeho rivala premiéra Roberta Fica. Kiska, donedávna pomerne neznámy aj vo svojej krajine, dokázal zaujať voličov unavených korupciou a mainstreamovou politikou.
9. Financial Times
Robert Fico, slovenský premiér utrpel zdrvujúcu porážku v prezidentských voľbách, ktoré mohli zacementovať jeho politickú dominanciu. Porazil ho podnikateľ a filantrop Andrej Kiska. Výsledok je výrazným odmietnutím Fica (49) a jeho stredoľavej strany Smer.
10 . Polskie Radio
Víťaz prezidentských volieb zaskočil Slovensko. Premiér Fico, ktorý vedie vládu už druhé obdobie, prehral s veľkým odstupom. Jeho rival Kiska získal približne o 19 percent viac hlasov. Fico vystúpil krátko pred kamerami, uznal víťazstvo súpera a oznámil, že si berie pár dní na oddych a analýzu. Komentátori sú rozdelení v tom, či ostane šéfom vlády najbližšie dva roky, alebo odíde z politiky.
Kolegovia Andreja Kisku
Heinz Fischer, Rakúsko
Sociálny demokrat Heinz Fischer sa stal prezidentom Rakúska v roku 2004 po Thomasovi Klestilovi. Vyhral aj svoje druhé voľby v roku 2010. Je vyštudovaný právnik a profesor politológie. V mladosti si vyskúšal život ako dobrovoľník v izraelskom kibuci. Sám sa považuje za agnostika.
János Áder, Maďarsko
Maďarský parlament, ktorý ovláda strana Fidesz premiéra Viktora Orbána, ho zvolil za prezidenta v roku 2012 po plagiátorskom škandále jeho predchodcu Pála Schmitta. Spolu s Orbánom Áder študoval právo, pôsobil ako akademik, viedol kampaň Fideszu a bol europoslancom.
Bronislaw Komorowski, Poľsko
Bývalý šéf poľského parlamentu a historik sa ujal prezidentského úradu po tragickej smrti predchodcu Lecha Kaczyńského, ktorý s mnohými poľskými osobnosťami zahynul pri páde lietadla v Smolensku v roku 2010.
Miloš Zeman, Česko
Bývalý premiér a líder ČSSD išiel v roku 2013 do prvých priamych prezidentských volieb v Česku po krátkej prestávke v politike. Po páde vlády Petra Nečasa využil nejasnú českú ústavu a na niekoľko mesiacov si dosadil úradnícku vládu, ktorá nemala podporu v parlamente.
Oleksandr Turčynov, Ukrajina
Dočasný prezident po zosadení Viktora Janukovyča, ktorý po masívnych krvavých protestoch ušiel do Ruska. Moskva ho neuznáva, Západ uprednostňuje premiéra Arsenija Jaceňuka. Predčasné voľby budú 25. mája.
Prezident nepolitik je rarita
Za posledných tridsať rokov bolo v Európe len niekoľko hláv štátov, čo predtým nemali nič s politikou.
Nemecký prezident Joachim Gauck či bývalí prezidenti a prezidentky Lotyšska, Litvy či Islandu. To je pár prípadov, keď sa za posledných 30 rokov do čela európskeho štátu dostal človek, ktorý predtým nezastával politickú funkciu. Väčšinou išlo o akademikov či sudcov.
Príklad biznismena Andreja Kisku, ktorého pred rokom väčšina ľudí nepoznala, no zvolili ho do najvyššej funkcie, je však unikát.
Gauck je nestraníckym prezidentom Nemecka od roku 2012. Bývalý luteránsky pastor a protikomunistický aktivista v NDR viedol desať rokov úrad zaoberajúci sa dokumentmi tajnej služby Stasi.
V roku 1980 sa hlavou štátu na Islande, a vôbec prvou ženou prezidentkou v Európe stala Vigdís Finnbogadóttirová. Vyštudovala francúzsku literatúru a divadlo, lobovala proti prítomnosti americkej armády na Islande a osem rokov pôsobila ako umelecká riaditeľka divadla. Islanďania ju zvolili, hoci bola rozvedená matka s dcérou. Úrad zastávala až šestnásť rokov.
Vaira Vike-Freibergová vyrastala v exile, bola profesorkou na univerzite v Montreale. Do Lotyšska sa vrátila len rok predtým, ako ju parlament zvolil za prezidentku.
Litovský prezident Valdas Adamkus zas žil v Amerike, kde pôsobil napríklad aj v Agentúre pre ochranu životného prostredia.
Diplomata a akademika Danila Türka si za prezidenta zvolili v Slovinsku, významných sudcov zas v Grécku či v Moldavsku.
Tomáš Vasilko
