Keď v roku 1975 zomrel španielsky diktátor Francisco Franco a na trón zasadol kráľ Juan Carlos, krajina sa vydala cestou demokracie. Tým, kto ju tam mal doviesť, bol vtedy relatívne neznámy právnik Adolfo Suárez (25. 9. 1932 - 23. 3. 2014).
Aj ten bol v minulosti súčasťou Francovho režimu, čo mu do budúcnosti dávalo dôveru pravicových politikov. Zároveň však bol príliš mladý na to, aby sa zúčastňoval na najbrutálnejšom období Francovej vlády - občianskej vojne z 30. rokov.
Vzor mnohých Španielov
"Jeho mladícky výzor sám osebe dával pocit čerstvého vzduchu. Reprezentoval to, čím chceli byť mnohí Španieli - chlapec z provincie s pobožnou manžekou a veľkou šťastnou rodinou, ktorý sa vypracoval," povedal podľa New York Times Robert Graham, ktorý neskôr napísal knihu o prechode Španielska k demokracii.
Suárez vyhral prvé demokratické voľby, cítil aj podporu kráľa. "Musíme sa odraziť od toho, že uznáme pluralizmus v našej spoločnosti, nemôžeme si dovoliť ignorovať ho," povedal v parlamente.
Pluralizmus preňho znamenal aj uznanie komunistickej strany, ktorú Francova pravicová diktatúra poslala do ilegality. Ponúkol jej legalizáciu za to, že aj ona sa zúčastní na slobodných voľbách.
