KYJEV, MOSKVA, WASHINGTON. Rusko už rozmiestnilo skoro 100-tisíc vojakov pozdĺž svojich hraníc s východnou Ukrajinou. Tvrdí to predseda ukrajinskej Národnej bezpečnostnej rady Andrij Parubij.
Jeho tvrdenie sa líši od posledného odhadu americkej armády, podľa ktorej sa pri hraniciach nachádza 20 000 až 30 000 ruských vojakov.
"Na hraniciach s Ukrajinou nasadili skoro stotisíc vojakov. Ruské jednotky nie sú len na Kryme, ale sú pozdĺž celých hraníc," vyhlásil.
Kyjev sa podľa neho obáva ďalšej intervencie zo strany Ruska na východe krajiny. "Môže dôjsť k rozsiahlemu útoku na územie kontinentálnej Ukrajiny a my sa naň pripravujeme," povedal Parubij.
Jeho tvrdenie potvrdil aj americký republikánsky poslanec Mike Turner, podľa ktorého Rusi nasadili pri Ukrajine ďalších asi 80 000 vojakov ako aj obrnené vozidlá, bojové tanky, delostrelectvo a letectvo. Nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva obrany však považuje tieto počty za prehnané.
Rusko ubezpečilo Spojené štáty, že rozmiestnenie vojakov pri hraniciach s Ukrajinou súvisí s vojenským cvičení, Pentagon však vo štvrtok konštatoval, že nemá žiadne údaje o prebiehajúcich cvičeniach. Hovorca Pentagonu John Kirby pred novinármi však odmietol komentovať možnosť ruského útoku na východnú Ukrajinu. Konštatoval len, že ruská vojenská prítomnosť zvyšuje napätie v regióne.
Janukovyč žiada referendá aj v ďalších regiónoch
Zosadený ukrajinský prezident Viktor Janukovyč v piatok vo vyhlásení k ukrajinskému národu vyzval vypísať referendá o štatúte každého regiónu v rámci Ukrajiny.
"Ako prezident, ktorý je s vami v myšlienkach i dušou, apelujem na každého zdravo mysliaceho občana Ukrajiny: nedovoľte samozvancom, aby vás zneužili! Žiadajte referendá o štatúte každého z regiónov Ukrajiny," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré má k dispozícii agentúra ITAR-TASS.
Podľa jeho názoru "protiústavné zmeny v zákonoch", vrátane zákona o voľbách prezidenta, "vylučujú možnosť, že voľby budú čestné, bez ohľadu na to, kedy by sa konali".
Janukovyča plánujú už cez víkend zbaviť členstva v jeho Strane regiónov. Tá si chce pred blížiacimi sa májovými prezidentskými voľbami napraviť reputáciu.
Vysvetľoval stopnutie eurointegrácie
Janukovyč vysvetľoval aj príčiny, prečo sa zosadené ukrajinské vedenie vlani na jeseň rozhodlo pozastaviť integráciu do EÚ.
Uviedol, že vláda sa snažila reformami priblížiť Ukrajinu k európskym štandardom, ako to vyžadovala EÚ. V októbri sa však podľa neho ukázalo, že asociačná zmluva neprešla v parlamente nutným schvaľovacích procesom za účasti zástupcov výrobnej sféry.
Janukovyč uviedol, že dotácie pre ukrajinských poľnohospodárov by boli oveľa nižšie, než majú ich kolegovia na Západe, a ukrajinský trh by sa po podpise zmlúv s EÚ úplne otvoril pre produkciu zo Západu.
V tejto situácii, ktorá sa týkala aj priemyselných odvetví, Rusko deklarovalo, že ak Ukrajina podpíše asociačnú zmluvu s EÚ, podnikne opatrenia na ochranu svojho trhu a zdvihne dovozné clá. Janukovyč uviedol, že ukrajinská vláda sa obávala kolapsu poľnohospodárstva i naň naviazaných priemyselných odvetví a následnej straty práce pre sedem až osem miliónov Ukrajincov, čo je polovica práceschopného obyvateľstva krajiny.
Ukrajina podľa Janukovyča nemala inú možnosť, ako vyžiadať si od EÚ "pauzu" a navrhnúť trojstranné rokovania medzi Ukrajinou, EÚ a Ruskom.
Ukrajina chce zakázať Pravý sektor
Predstavitelia tzv. silových štruktúr na Ukrajine zvažujú zákaz radikálneho hnutia Pravý sektor. Informovala o tom agentúra RIA Novosti s tým, že v noci na piatok sa v Kyjeve uskutočnila mimoriadna schôdzka, ktorá sa venovala radikalizácii hnutia.
Na schôdzke sa zúčastnil aj Oleh Ťahnybok, líder nacionalistickej strany Sloboda, spájanej práve s Pravým sektorom. Ťahnybok v diskusii nezaujal jednoznačné stanovisko k zákazu Pravého sektora, ale minister Avakov a tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrij Parubij uviedli, že takýto krok by súčasné vedenie zbavil podozrení zo sympatií k radikálom.
Konečné rozhodnutie by malo byť prijaté dnes, keď sa v Kyjeve pred budovou parlamentu bude konať ďalšia demonštrácia Pravého sektora.
Jej organizátori prisľúbili, že bude mať pokojný priebeh a jej cieľom je dosiahnuť demisiu ministra Avakova za to, že "nemá pod kontrolou svojich podriadených".
Pravý sektor žiada odstúpenie ministra vnútra
V čase zasadnutia sa v Kyjeve konala demonštrácia približne 2000 sympatizantov Pravého sektora, ktorí žiadali demisiu ministra vnútra Arsena Avakova a potrestanie príslušníkov policajnej jednotky zasahujúcej pri zatýkaní aktivistu Oleksandra Muzyčka.
Muzyčka pri policajnej akcii v Rivne zranili a v nemocnici neskôr zomrel. Pravý sektor z jeho smrti obvinil políciu, tvrdiac, že išlo o "vraždu na objednávku" ministra Avakova, ktorému sa radikálne hnutie teraz vyhráža pomstou.
Podľa predbežných záverov inšpekcie ministerstva vnútra podľahol Muzyčko zraneniu, ktoré mu spôsobila jeho vlastná zbraň.
Pravý sektor je voľnou alianciou národne orientovaných a ultrapravicových skupín na Ukrajine, niektorí pozorovatelia ho označujú za neofašistickú organizáciu.
Vo februári, počas násilností sprevádzajúcich protivládne demonštrácie v centre Kyjeva, úderky Pravého sektora plnili úlohu "ochranky" tvrdého jadra demonštrantov. Aj im sa preto pripisuje zodpovednosť za vystupňovanie násilností, v ktorých prišli o život desiatky ľudí.
