San Giuliano di Puglia 3. novembra (TASR) - Stredotalianska dedina San Giuliano di Puglia dnes pochovalo 29 obetí štvrtkového zemetrasenia. Na omši a obrade, ktorý sa konal pod prístreškom na okraji evakuovaného mestečka, sa zúčastnil aj prezident Carlo Azeglio Ciampi s manželkou Frankou. Nechýbal ani predseda parlamentu Pier Ferdinando Casini, ktorý objal starostu dediny - otca prváčky, čo zahynula v troskách školy spolu s ďalšími 25 deťmi.
Sústrasť pozostalým po obetiach zemetrasenia dnes pred veriacimi na Námestí svätého Petra vyslovil pápež Ján Pavol II. Najvyšší predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi vyjadril príbuzným obetí svoju "otcovskú blízkosť, zverujúc Bohu na nebesiach mladé životy tých, ktorí nás opustili, a prosiac o pokoj kresťanskej viery a nádeje".
Ticho na pohrebe narúšal len plač matiek. Jedno z prítomných detí sa pokúsilo preraziť si cestu pomedzi policajtov, aby sa dotklo jednej z dlhého radu detských rakiev. Každá z nich bola obsypaná bielymi kvetmi, obľúbenými hračkami a listami na rozlúčku a na žiadnej nechýbala fotografia obete.
Vyšetrovatelia pátrajú po príčine zrútenia sa 49-ročnej budovy, ktorá ako jediná v mestečku spadla pri zemetrasení so silou 5,4 stupňa Richterovej stupnice. Otrasy takej intenzity zvyčajne nie sú dostatočne silné na to, aby zrovnali so zemou budovu postavenú podľa moderných štandardov a v súlade s pravidlami ochrany pred zemetraseniami.
Pravdy a potrestania vinníkov sa domáhajú aj samotní rodičia. Nunziatina Porazzová, ktorej osemročný syn prišiel pod ruinami školy o život, ako "matka všetkých anjelov v San Giuliane di Puglia" požiadala prítomných politikov, aby "boli všetky školy bezpečné. Nechcem, aby žiadna mama lebo otec oplakávali svoje deti ako rodičia z tohto mesta."
K jej žiadosti sa pripojil aj biskup Tommaso Valentinetti z blízkeho mesta Termoli na brehu Jadranského mora, ktoré bolo tiež poškodené zemetrasením. "Pomáhajte nám dozerať, aby sa podobné tragédie nestávali, pomáhajte nám predísť týmto hrozným skúsenostiam," povedal.
Pred oltárom potom biskup nahlas čítal mená všetkých obetí: počínajúc menom učiteľky, pokračujúc všetkými deťmi a starými ženami, ktoré zomreli v troskách svojich zničených domov.
Stan, kde sa konala bohoslužba a rozlúčka s obeťami, postavili blízko miestneho športového centra, ktoré slúžilo ako improvizovaná márnica, kam prevážali telá detí i dospelých po ich vyslobodení spod betónových trosiek.
Mnohé z detí, ktoré katastrofu prežili, majú zlomenú ruku, nohu alebo utrpeli vážne zranenie hrudníka. Hospitalizovať museli okolo 140 zranených.
Vyšetrovatelia zisťujú, či sa naplnila skutková podstata trestného činu zabitia alebo nedbanlivosti. Prokurátor Andrea Cataldi Tassone pre reportérov povedal, že "zrútenie celej budovy je jedinečná situácia. Preto musíme zistiť, či zaň možno činiť niekoho zodpovedným."
Podľa informácií v talianskych médiách ku škole v posledných rokoch pristavali druhé poschodie, čo mohlo narušiť statiku budovy. Inžinier Giuseppe La Serra, ktorý robil projekt na renováciu školy, však pre tlačovú agentúru ANSA povedal, že k budove pridal len dve triedy, nie celé poschodie. Vyhlásil, že rekonštrukcia zodpovedala normám. Poprel správy, že sa pri renovácii použil ťažký cement. Keby bola budova stavaná na území ohrozenom zemetrasením, bola by rekonštrukcia podliehala prísnejším predpisom, dodal. La Serra dodal: "Myslím na deti, ktoré zomreli. Myslím na ne neustále. Ale opakujem: Moje svedomie je čisté a bol by som tam chcel byť spolu so záchranármi."
Riaditeľ školy Giuseppe Colombo v rozhovore s novinármi potvrdil, že v troskách zahynuli všetci deviati prváci. Našou úlohou je teraz dohliadnuť na to, aby tí, čo prežili, neboli traumatizovaní spomienkou na mŕtvych, povedal. Školu už nepostavia na rovnakom mieste. "Musíme si zvoliť iné miesto a spomienku na toto úplne vymazať," povedal.
Ďalšou otázkou je, prečo celá oblasť - okolo 130 km severovýchodne od Neapola - nebola vyhlásená za oblasť ohrozenú zemetrasením, a to hlavne v súvislosti s udalosťami z roku 1980, keď pri zemetrasení v okolí Neapola zahynulo 2570 ľudí a 30.000 ostalo bez strechy nad hlavou.
