Mexiko je prekvapivo ústretové voči cudzincom. Ako turista tu môžete legálne pobývať pol roka. Potom stačí vyhľadať najlacnejšiu letenku do Texasu či Belize, na otočku vycestovať a hneď máte na pol roka po probléme.
Takto som to robil aj ja, až kým mi môj zamestnávateľ nevybavil prechodný pobyt. Čoskoro ma opäť čaká cesta na imigračný úrad a celkom sa teším.
Nie je to žiadna potupná skúsenosť, akú som napríklad zažil v roku 2003 počas štúdií v Írsku. Úradníci sú priateľskí, aj keď na pečiatky sa ťahajú dlhé rady. Zostáva tak priestor na zaujímavé rozhovory.
Pred rokom som sa takto zoznámil so Španielom Luisom, ktorý prišiel do Mexika podnikať s konceptom hodinového hotela.
V rade postávalo mnoho Európanov. Pre krízu, spoločný jazyk a históriu logicky emigrujú do Mexika najmä Španieli, ale nezaostávajú ani Francúzi, Nemci, Rusi a čoraz častejšie tu stretávam aj Slovákov.
Sťahujú sa najmä šikovní mladí vzdelaní ľudia - architekti, dizajnéri, ekonómovia či umelci, čo sa na starom kontinente nemôžu uplatniť. Mexiko je pre nich eldorádom, krajinou príležitostí.
Mnohí hovoria, že najmä Mexico City svojou energiou a kreativitou predbehlo skostnatený Paríž, Madrid či Barcelonu.
Samozrejme, nie všetci Mexičania sú na migrantov pripravení. Rasizmu čelia najmä státisíce prisťahovalcov zo Strednej Ameriky. A ľahké to nemajú ani belosi. Pre nich sme všetci - gringovia.
