Na Krym presunú bombardéry a stíhačky, píše Interfax Prepustilli šiestich ukrajinských dôstojníkov
Ukrajina sa chce súdiť o náhradu za obsadené základne Odvolali predstaviteľa ukrajinského prezidenta na Kryme
Nemecko kritizovalo slová Tymošenkovej Ukrajine chce pomôcť aj Poľsko MOSKVA, KYJEV. Rusko naďalej posilňuje svoje vojská pri východných hraniciach s Ukrajinou. V stredu k nim presunulo ruské elitné tankové jednotky, informovala agentúra UNIAN.
V blízkosti hraníc sa navyše podľa ukrajinských pohraničníkov často pohybovali ruské bezpilotné lietadlá. Rovnako narúšali aj vzdušný priestor nad Krymom.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov pritom v pondelok ubezpečoval Kyjev, že Rusko nemá v úmysle použiť vojenskú silu vo východnej a južnej časti Ukrajiny.
Ukrajina označuje situáciu za napätú.
Presunú bombardéry a stíhačky Rusko chce posilniť vojenskú prítomnosť aj na Kryme. V stredu o tom informovala agentúra Interfax s odvolaním sa na nemenovaný zdroj na ministerstve obrany.
Plán údajne zahŕňa presun nadzvukových, strategických bombardérov Tupolev Tu-22M3 v roku 2016, ako aj pozorovacích a protiponorkových lietadiel Tu-142 a Il-38 do roku 2017.
Základňou pluku raketových lietadiel má byť letisko v Gvardejsku.
Zdroj agentúre povedal, že potreba pôsobenia tohto druhu lietadiel v blízkosti južných hraníc Ruska vždy existovala, ale "práve teraz nastali vhodné podmienky pre ich návrat na Krym, o ktorom sa kedysi hovorilo, že je nepotopiteľnou lietadlovou loďou".
Ukrajinskí vojaci na hraniciach
#Ukrainian soldiers on border with #Crimea pray for peace, prepare for war http://t.co/1XVKPBjMbC |PR #Putin pic.twitter.com/El83jLJNug
— Euromaidan PR (@EuromaidanPR) March 26, 2014 Prepustilli ukrajinských dôstojníkov Ruské vojsko na Kryme v stredu prepustilo šiestich z 11 dôstojníkov ukrajinskej armády, ktorých zadržalo v rámci preberania kontroly nad miestnymi základňami v uplynulých týždňoch.
Podľa hovorcu ministerstva obrany v Kyjeve Vladyslava Selezňova by mali prepustenú skupinu z polostrova evakuovať, osud zvyšných dôstojníkov je však zatiaľ nejasný.
V skupine odchádzajúcej z Krymu je aj plukovník Julij Mamčur, ktorý si medzi Ukrajincami získal uznanie vzdorovaním proruským silám obliehajúcim jeho základňu takmer tri týždne.
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov vyjadril nádej, že sa už vo štvrtok bude môcť s prepustenými dôstojníkmi stretnúť v Kyjeve, pričom avizoval ich "vyznamenanie a povýšenie za odvahu".
Hovorcovi rezortu obrany sa tiež podľa vlastných slov podarilo v stredu spojiť s iným plukovníkom, ktorý na Kryme zatiaľ zostáva. Musí pritom údajne čeliť neustálemu nátlaku zo strany Rusov, aby prešiel na ich stranu.
Ukrajina sa chce súdiť o majetok Ukrajina sa bude na medzinárodných súdoch domáhať od Ruska náhrady za skonfiškovaný majetok svojej armády na Kryme.
Podľa odhadu ide o sumu takmer 1,2 miliardy eur.
Námestník ministra obrany Leonid Poľakov to v stredu uviedol po tom, ako sa v uplynulých dňoch ruskí ozbrojenci zmocnili prakticky všetkých ukrajinských základní na Kryme.
Na podmienkach, za ktorých ukrajinskí vojaci opustia Krym, sa dosiaľ Moskva a Kyjev nedohodli. Rokuje sa o každej jednotke zvlášť.
"Rusi sa pokúšajú nedovoliť nám vyviezť zbrane a techniku," uviedol na spoločnom brífingu s Poľakovom predseda poslaneckého klubu Vlasť v ukrajinskom parlamente Serhij Sobolev.
Kunicyn na Kryme skončil Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v stredu odvolal Serhija Kunicyna z funkcie stáleho predstaviteľa ukrajinského prezidenta na Kryme.
Ako dôvod uviedol nenáležité plnenie povinností.
Kunicyn, ktorý pôsobil ako poslanec ukrajinského parlamentu za stranu UDAR, bol vo funkcii od 27. februára.
Od začiatku pôsobenia vo funkcii Kunicyn vystupoval za uplatnenie tvrdej politickej línie na Kryme, pričom na jej presadenie chcel využiť aj organizácie ukrajinských kozákov.
Podľa jeho vyjadrenia z utorka pre televíziu Šuster Live v úmysle podať demisiu. Kyjevskej vláde totiž vyčítal nečinnosť a zdôraznil, že ako stály predstaviteľ ukrajinského prezidenta na Kryme sa nezúčastnil na žiadnom z rokovaní Rady národnej bezpečnosti a obrany.
Nemecko kritizovalo slová Tymošenkovej Nemecká vláda kritizovala ukrajinskú expremiérku Juliju Tymošenkovú za jej tvrdé výroky proti Rusku a jeho občanom, ktoré vyslovila v odpočutom telefónnom rozhovore.
Tymošenková sa vyjadrila, že na Rusko by najradšej išla so zbraňou v ruke a na ukrajinskú ruskú menšinu by použila jadrové zbrane.
Podľa nemeckej vlády tak Tymošenková prekročila prípustné hranice. „Napriek odmietavému postoju k ruskému zásahu na Kryme a bez ohľadu na rozdielny názor na základné otázky si myslíme, že vo vyjadreniach musia byť určité medze, ktoré sa nesmú prekročiť,“ povedal Steffen Seibert, hovorca kancelárky Angely Merkelovej.
Dodal, že Tymošenkovej predstavy a fantázie o násilí tieto medzi prekročili.
Odpočutý rozhovor Tymošenkovej s bývalým podpredsedom ukrajinskej Rady bezpečnosti Nestorom Šufryčom odvysielala ruská televízia.
Expremiérka telefonát potvrdila, no uviedla, že časť o jadrových zbraniach bola sfalšovaná. Rusku sa už sa tvrdé slová ospravedlnila.
Poľsko chce pomôcť Ukrajine Asociačná dohoda s Európskou úniou je podľa šéfa poľskej diplomacie Radoslawa Sikorskeho obrovskou príležitosťou na modernizáciu Ukrajiny.
Sikorski však súčasne upozornil, že vedenie krajiny musí dbať na to, aby túto šancu, za ktorú zaplatili hrdinovia z Majdanu životmi, aj reálne využilo.
Poľsko je pripravené poskytnúť Ukrajine pomoc pri realizácii reforiem, v procese decentralizácie moci, pri správnom využívaní verejných financií, ako aj v boji proti korupcii, zdôraznil Sikorski.
