- polícia zastrelila známeho nacionalistu z Pravého sektora
- podľa HRW na Kryme mučia ukrajinských aktivistov
KYJEV, BRATISLAVA. Pripojenie ukrajinského polostrova k Rusku „bez jediného výstrelu“, ako anexiu Krymu po armádnej invázii oslávil ruský prezident Vladimir Putin, má na Ukrajine prvú politickú obeť.
Parlament v utorok odvolal ministra obrany z radikálnej strany Sloboda Ihora Teňucha deň po tom, ako nariadil stiahnutie vojakov z polostrova, ktorý je plne pod kontrolou ruskej armády.
Okrem iného mu vyčítali výrok, že „ozbrojené sily nemajú právo začať vojenskú operáciu na Kryme, keďže tam de iure nedošlo k otvorenej ruskej agresii“.
Na obsadenie ukrajinských zájkladní s vojakmi nijako nereagoval a nezabránil obsadeniu niekoľkých lodí vrátane jedinej ukrajinskej ponorky.
Podľa servera Zerkalo nedeli sa odhaduje, že 50 až 80 percent vojakov slúžiacich na Kryme prešlo na ruskú stranu.
„Ja som na svojom mieste nikdy nelipol a ani nebudem,“ vyhlásil admirál Teňuch, ktorý sa postavil na stranu demonštrantov už počas oranžovej revolúcie v roku 2004, neskôr sa stal členom nacionalistickej strany Sloboda.
Jeho odvolávanie prebiehalo chaoticky. Najskôr ho poslanci podporili, potom ho odvolali a na jeho miesto vymenovali bleskovo profesionálneho vojaka Myhajla Kovaľa, ktorý zažil ruskú inváziu na Kryme na vlastnej koži ako generál-plukovník pohraničnej služby. Pri Jalte ho desiatky ozbrojencov na jeden deň zajali.
Ukrajina rieši vojakov
Ukrajinskí vojaci opustia Krym. O tom, či odídu s výzbrojou a technikou, teraz rokuje Kyjev s Moskvou.
V pondelok sa na tom dohodli náčelník generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Michajl Kucyn s jeho ruský náprotivok Valerij Gerasimov.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však neskôr odsun s technikou spochybnil. Podľa neho to závisí od rozhodnutia ruského ministerstva obrany.
Na Kryme a v Sevastopoli slúžilo približne 18.800 ukrajinských vojakov a dôstojníkov. Želanie pokračovať v službe v radoch ukrajinskej armády vyjadrilo 6.500 z nich.
Z Krymu treba vyviezť približne 36-tisíc ton ukrajinskej munície. Hodnota majetku armády na Kryme sa pohybuje okolo 11 miliárd dolárov.
Zastrelili člena Pravého sektora
Ukrajinského nacionalistu z hnutia Pravý sektor Oleksandra Muzyčka, známeho aj pod prezývkou Saško Bilyj, zastrelili pri policajnej akcii. V utorok to potvrdilo ministerstvo vnútra.
Podľa ministerstva prišiel o život, keď spustil paľbu na políciu, ktorá sa ho pokúšala zadržať.
Na Muzyčka vydali zatykač v súvislosti s jeho trestnou činnosťou, výtržníctvom a vyhrážaním sa verejným činiteľom.
Tlačová služba ministerstva vnútra Rivenskej oblasti však v utorok zasa uviedla, že Muzyčkovu smrť prešetruje v súvislosti s podozrením zo spáchania vraždy.
Podľa ukrajinských médií totiž skupina neznámych mužov Muzyčka a ďalšie štyri osoby v pondelok uniesla z jednej z kaviarní v Rivne a odviezla na neznáme miesto. Jeho telo údajne našli neskôr pri dedine Barmaki neďaleko mesta Rivno.
Pravý sektor vo svojom vyhlásení pre médiá spresnil, že vrah ho strelil dvakrát priamo do srdca, pričom pred tým sa ešte zrejme ubezpečil, že nemá na tele nepriestrelnú vestu, keďže odev na hornej časti tela mal dotrhaný.
Nacionalistické hnutie už avizovalo, že sa plánuje pomstiť.
Na Kryme mučia Ukrajincov
Ťažké obvinenia v súvislosti s mučením vzniesla v utorok ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch voči proruským milíciám na Krymskom polostrove.
Jednotky lojálne Moskve podľa nej uniesli a niekoľko dní zneužívali dvoch ukrajinských aktivistov.
Ľudskoprávna organizácia ako príklad uviedla prípad proukrajinských aktivistov Andrija Ščekuna a Anatolija Kovalského, ktorí vypovedali, že ich 9. marca uniesli ozbrojenci a jedenásť dní následne zadržiavali a bili.
Ukrajinské médiá uviedli, že krymská domobrana mučila aj aktivistu Jurija Ševčenka. Odrezali mu časť pravého ucha a postrelili ho do nôh.
Správy o porušovaní práv príslušníkov menšín na Kryme hlási aj OBSE. Eviduje viacero sťažností.
Nórsko ruší aktivity s Ruskom
Nórsko, ktoré je členskou krajinou NATO, ruší až do konca mája všetky bilaterálne vojenské aktivity s Ruskom.
Nórsko tak urobilo pred budúcomesačnou plánovanou návštevou ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a veliteľa ruského námorníctva, ako aj pred májovou návštevou lodí ruského námorníctva.
Oslo chce v máji znovu posúdiť situáciu vzhľadom na vývoj na Ukrajine a v Rusku a diskutovať to so spojencami v NATO.
