Bombardovanie Juhoslávie zmenilo medzinárodnú politiku

Pred pätnástimi rokmi začalo NATO najväčšiu vojenskú operáciu vo svojej histórii.

Rexhe Kelmendi prežil masaker v dedine Čuška v Kosove a po 15 rokoch od bombardovania Juhoslávie si dnes zaspomína na tých Albáncov, ktorí etnické čistky neprežili.Rexhe Kelmendi prežil masaker v dedine Čuška v Kosove a po 15 rokoch od bombardovania Juhoslávie si dnes zaspomína na tých Albáncov, ktorí etnické čistky neprežili.(Zdroj: TASR/AP)

Pred pätnástimi rokmi začalo NATO najväčšiu operáciu vo svojej histórii. Zastavilo etnické čistky v Kosove a umožnilo mu, aby sa neskôr osamostatnilo. Rusko to zneužilo pri odtrhnutí Krymu.

BELEHRAD, BRATISLAVA. Sanja mala vtedy 15 rokov a s kamarátkami sa hrala na moste v malej srbskej dedine Varvarin. Bola nedeľa, svietilo slnko a na oblohe nebol ani mráčik.

V dedine bolo v tú chvíľu viac než dvetisíc obyvateľov, na nedeľňajšie trhy prišlo mnoho ortodoxných z okolia. Bez toho, aby si niečo všimli, preletel nad nimi bombardér NATO a zhodil na most bombu.

Zraneným dievčatám rýchlo utekali na pomoc miestni, všetci počuli volanie o pomoc.

Aby nebola druhá Srebrenica

Bombardovanie
  • bombardovanie aliancie sa začalo 24. marca 1999 a trvalo 78 dní
  • pri 15-tisíc náletoch zničili bombardéry priemyselné budovy, mosty, letiská, ale aj civilné objekty ako školy, nemocnice,
  • materiálne škody sa odhadujú na 30 až 100 miliárd dolárov,
  • počet obetí sa pohybuje medzi 2500 až 3500,
  • alianciu vtedy viedol Javier Solana, ktorý sa po bombardovaní Srbska stal na desať rokov šéfom diplomacie EÚ,
  • Miloševič v roku 2001 rezignoval, zatkli ho a vydali Medzinárodnému tribunálu v Haagu, Miloševič zomrel vo svojej cele na infarkt v roku 2006 bez verdiktu.

„Už som bol v rieke, keď na mňa začali kričať, že sa blíži ďalší bombardér. Neďaleko mňa to vybuchlo opäť,“ spomína pre Deutsche Welle Zoran Milenkovič.

Dnes je starostom obce, v rieke pred 15 rokmi však zachraňoval svoju dcéru.

„Moja dcéra to neprežila,“ hovorí jej otec, ktorý má sám po zranení o šesť centimetrov kratšiu nohu a je invalid.

Sanja sa rovnako ako mnohí iní ocitla v roku 1999 bez vlastnej viny v konflikte medzi Severoatlantickou alianciou (NATO) a Juhosláviou, ktorú viedol autokratický režim Slobodana Miloševiča.

Od januára 1998 do marca 1999 sa bojovalo medzi albánskou Kosovskou oslobodzovacou armádou (UCK), ktorá chcela nezávislé Kosovo, a vojakmi Slobodana Miloševiča, ktorí Kosovo bránili ako historickú súčasť Juhoslávie.

Keď sa svet dozvedel o masakre v Račaku v januári 1999, po ktorom našli v dedine 45 obetí v civilných šatách, rozhodlo sa medzinárodné spoločenstvo zasiahnuť do konfliktu, ukončiť etnické čistky, ochrániť kosovské obyvateľstvo a zabrániť humanitárnej katastrofe.

„V roku 1995 došlo ku genocíde v Srebrenici, keď Západ nereagoval. V roku 1999 sa bál, že sa to môže zopakovať,“ povedal nedávno pre SME Tim Judah, britský novinár, ktorý písal o vojnách na Balkáne.

Najväčšia operácia NATO

Najväčšia vojenská operácie v histórii NATO, keď Severoatlantická aliancia zaútočila prvý raz na suverénny štát, sa začala 24. marca 1999 na pokyn jej vtedajšieho generálneho tajomníka, španielskeho diplomata Javiera Solanu.

Letecké útoky, ktoré podporilo aj Slovensko, sa začali o pol ôsmej večer, keď Miloševič odmietol pristúpiť na mierovú dohodu, ktorá by ukončila zákroky proti separatistom v Kosove.

Intervencia NATO sa uskutočnila bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, kde by nezískala súhlas Ruska a Číny.

Operácia, ktorá mala pôvodne trvať pár dní, sa skončila po 78 dňoch podpísaním dohody a stiahnutím juhoslovanských vojsk z Kosova. Zastavila etnické čistky zo strany srbských ozbrojených síl a umožnila neskôr osamostatnenie Kosova.

Počet obetí bombardovania Juhoslávie sa rôzni. Údaje sa pohybujú od 2500 po asi 3500 ľudí, ďalších 10-tisíc bolo zranených, státisíce vyhnalo bombardovanie zo svojich domovov.

Dokument BBC o Juhoslávii

Ľudia nedostali odškodnenie

Trojmesačné bombardovanie však prinieslo mnoho omylov a civilných obetí, akými bola aj Sanja a ďalších deväť obetí v okrese Varvarin.

Varvarin je totiž vzdialený od Belehradu asi 200 kilometrov a rovnako ďaleko má aj od Kosova a nikdy tam neboli žiadne vojenské zariadenia.

Aj preto podali miestni žalobu, s ktorou však neuspeli. Súd v Bonne ju v roku 2003 odmietol s tým, že jednotlivci nemôžu žalovať štát pre vojnové udalosti. Rovnako sa vyjadril aj nemecký ústavný súd.

Dnes Sanjin otec a starosta dediny žiadne odškodnenie nečaká. „Odškodnenie by znamenalo uznanie viny. Vedel som, že zločiny nebudú uznané,“ hovorí.

Dnes pôjde s mnohými opäť na most, aby si pripomenul tragédiu, ktorú pred 15 rokmi zažila dedina i on sám.

Bojovať za ľudské práva

Bombardovanie Juhoslávie stále vyvoláva rozporuplné reakcie, zmenilo však medzinárodnú politiku.

Zaviedlo pojem „humanitárne vojnové nasadenie“ ako reakciu na porušovanie ľudských práv vo svete a ovplyvnilo správanie sa medzinárodného spoločenstva aj počas ďalších konfliktov.

Kritici pripomínajú, že sa uskutočnilo bez mandátu OSN a umožnilo Kosovu odtrhnúť sa od Srbska, keď v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť.

Rusko ním naposledy ospravedlnilo odtrhnutie Krymu od Ukrajiny a rovnakú argumentáciu použil aj slovenský premiér Robert Fico.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  4. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 19 134
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 12 401
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 9 156
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 340
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 6 122
  6. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 933
  7. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 615
  8. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 184
  9. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 038
  10. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 853

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kedy tu mávate leto? Vlani bolo v stredu

Reportáž z najchladnejšieho miesta na Slovensku.

Píše Emil Višňovský

Dankova kauza ukázala, že naši politici si nevážia vzdelanie

Stačí im ničím nekrytý papier.

Neprehliadnite tiež

Biden sa ešte nerozhodol, či bude kandidovať za prezidenta

Rozhodnutie hodlá zverejniť v "najbližšom čase".

Bývalý americký demokratický viceprezident Joe Biden.

V Barcelone protestovalo dvestotisíc ľudí proti procesu so separatistami

Obžalovaní čelia trestu odňatia slobody do 25 rokov.

Demonštranti mávali modro-červeno-žltými separatistickými katalánskymi zástavami a niesli transparenty so sloganom "Slobodu pre politických väzňov".

Vandali opäť poškodili Marxov hrob

Páchatelia popísali červenou farbou náhrobok politickými sloganmi.

Poškodený náhrobok.

Vo Francúzsku pokračovali protesty hnutia žltých viest

Protestné pochody proti Macronovej politike sa konajú už 14. sobotu za sebou.

Protesty pokračujú
Hasiči pri poškodenej budove.