Bombardovanie Juhoslávie zmenilo medzinárodnú politiku

Pred pätnástimi rokmi začalo NATO najväčšiu vojenskú operáciu vo svojej histórii.

Rexhe Kelmendi prežil masaker v dedine Čuška v Kosove a po 15 rokoch od bombardovania Juhoslávie si dnes zaspomína na tých Albáncov, ktorí etnické čistky neprežili.(Zdroj: TASR/AP)

Pred pätnástimi rokmi začalo NATO najväčšiu operáciu vo svojej histórii. Zastavilo etnické čistky v Kosove a umožnilo mu, aby sa neskôr osamostatnilo. Rusko to zneužilo pri odtrhnutí Krymu.

BELEHRAD, BRATISLAVA. Sanja mala vtedy 15 rokov a s kamarátkami sa hrala na moste v malej srbskej dedine Varvarin. Bola nedeľa, svietilo slnko a na oblohe nebol ani mráčik.

V dedine bolo v tú chvíľu viac než dvetisíc obyvateľov, na nedeľňajšie trhy prišlo mnoho ortodoxných z okolia. Bez toho, aby si niečo všimli, preletel nad nimi bombardér NATO a zhodil na most bombu.

Zraneným dievčatám rýchlo utekali na pomoc miestni, všetci počuli volanie o pomoc.

Aby nebola druhá Srebrenica

Bombardovanie
  • bombardovanie aliancie sa začalo 24. marca 1999 a trvalo 78 dní
  • pri 15-tisíc náletoch zničili bombardéry priemyselné budovy, mosty, letiská, ale aj civilné objekty ako školy, nemocnice,
  • materiálne škody sa odhadujú na 30 až 100 miliárd dolárov,
  • počet obetí sa pohybuje medzi 2500 až 3500,
  • alianciu vtedy viedol Javier Solana, ktorý sa po bombardovaní Srbska stal na desať rokov šéfom diplomacie EÚ,
  • Miloševič v roku 2001 rezignoval, zatkli ho a vydali Medzinárodnému tribunálu v Haagu, Miloševič zomrel vo svojej cele na infarkt v roku 2006 bez verdiktu.

„Už som bol v rieke, keď na mňa začali kričať, že sa blíži ďalší bombardér. Neďaleko mňa to vybuchlo opäť,“ spomína pre Deutsche Welle Zoran Milenkovič.

Dnes je starostom obce, v rieke pred 15 rokmi však zachraňoval svoju dcéru.

„Moja dcéra to neprežila,“ hovorí jej otec, ktorý má sám po zranení o šesť centimetrov kratšiu nohu a je invalid.

Sanja sa rovnako ako mnohí iní ocitla v roku 1999 bez vlastnej viny v konflikte medzi Severoatlantickou alianciou (NATO) a Juhosláviou, ktorú viedol autokratický režim Slobodana Miloševiča.

Od januára 1998 do marca 1999 sa bojovalo medzi albánskou Kosovskou oslobodzovacou armádou (UCK), ktorá chcela nezávislé Kosovo, a vojakmi Slobodana Miloševiča, ktorí Kosovo bránili ako historickú súčasť Juhoslávie.

Keď sa svet dozvedel o masakre v Račaku v januári 1999, po ktorom našli v dedine 45 obetí v civilných šatách, rozhodlo sa medzinárodné spoločenstvo zasiahnuť do konfliktu, ukončiť etnické čistky, ochrániť kosovské obyvateľstvo a zabrániť humanitárnej katastrofe.

„V roku 1995 došlo ku genocíde v Srebrenici, keď Západ nereagoval. V roku 1999 sa bál, že sa to môže zopakovať,“ povedal nedávno pre SME Tim Judah, britský novinár, ktorý písal o vojnách na Balkáne.

Najväčšia operácia NATO

Najväčšia vojenská operácie v histórii NATO, keď Severoatlantická aliancia zaútočila prvý raz na suverénny štát, sa začala 24. marca 1999 na pokyn jej vtedajšieho generálneho tajomníka, španielskeho diplomata Javiera Solanu.

Letecké útoky, ktoré podporilo aj Slovensko, sa začali o pol ôsmej večer, keď Miloševič odmietol pristúpiť na mierovú dohodu, ktorá by ukončila zákroky proti separatistom v Kosove.

Intervencia NATO sa uskutočnila bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, kde by nezískala súhlas Ruska a Číny.

Operácia, ktorá mala pôvodne trvať pár dní, sa skončila po 78 dňoch podpísaním dohody a stiahnutím juhoslovanských vojsk z Kosova. Zastavila etnické čistky zo strany srbských ozbrojených síl a umožnila neskôr osamostatnenie Kosova.

Počet obetí bombardovania Juhoslávie sa rôzni. Údaje sa pohybujú od 2500 po asi 3500 ľudí, ďalších 10-tisíc bolo zranených, státisíce vyhnalo bombardovanie zo svojich domovov.

Dokument BBC o Juhoslávii

Ľudia nedostali odškodnenie

Trojmesačné bombardovanie však prinieslo mnoho omylov a civilných obetí, akými bola aj Sanja a ďalších deväť obetí v okrese Varvarin.

Varvarin je totiž vzdialený od Belehradu asi 200 kilometrov a rovnako ďaleko má aj od Kosova a nikdy tam neboli žiadne vojenské zariadenia.

Aj preto podali miestni žalobu, s ktorou však neuspeli. Súd v Bonne ju v roku 2003 odmietol s tým, že jednotlivci nemôžu žalovať štát pre vojnové udalosti. Rovnako sa vyjadril aj nemecký ústavný súd.

Dnes Sanjin otec a starosta dediny žiadne odškodnenie nečaká. „Odškodnenie by znamenalo uznanie viny. Vedel som, že zločiny nebudú uznané,“ hovorí.

Dnes pôjde s mnohými opäť na most, aby si pripomenul tragédiu, ktorú pred 15 rokmi zažila dedina i on sám.

Bojovať za ľudské práva

Bombardovanie Juhoslávie stále vyvoláva rozporuplné reakcie, zmenilo však medzinárodnú politiku.

Zaviedlo pojem „humanitárne vojnové nasadenie“ ako reakciu na porušovanie ľudských práv vo svete a ovplyvnilo správanie sa medzinárodného spoločenstva aj počas ďalších konfliktov.

Kritici pripomínajú, že sa uskutočnilo bez mandátu OSN a umožnilo Kosovu odtrhnúť sa od Srbska, keď v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť.

Rusko ním naposledy ospravedlnilo odtrhnutie Krymu od Ukrajiny a rovnakú argumentáciu použil aj slovenský premiér Robert Fico.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  2. Hitparáda štiav
  3. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  4. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  5. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  6. Malé knedličky, veľké dojmy
  7. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  8. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  9. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  10. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 621
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 941
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 960
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 500
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 493
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 049
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 473
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 544
  9. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 529
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 187

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Británia sa rozhodla, hranice aj pre Slovákov chce zatvoriť už v marci

Theresa Mayová chystá obmedzenie voľného pohybu oznámiť v rovnaký deň, kedy oficiálne spustí rokovania o brexite.

EKONOMIKA

Ktorá personálka zamestnala najviac ľudí? Pozrite si grafy

Pravidlá fungovania personálnych agentúr by sa mohli čoskoro zase meniť.

Neprehliadnite tiež

Česká vláda podporila návrh poslancov, pribudnú dva nové významné dni

Do zoznamu pribudne aj Deň hrdinov druhého odboja.

Urobme Ameriku opäť bezpečnou. Trump zvyšuje rozpočet na obranu

Škrty v rozpočte by sa mali týkať Agentúry na ochranu životného prostredia.

Mladá Slovenka sa zranila po páde pri lyžovaní v Rakúsku

Tínedžerka napokon narazila do snehového dela.

Líder macedónskej opozície očakáva poverenie na zostavenie vlády

Podľa Zaeva by sa tak mohlo ukončiť dlhoročné ochromenie krajiny.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop