NEW YORK, BRATISLAVA. Na obsadenie Krymu sa pozerajú nepokojne najmä pobaltské krajiny. Aj ony totiž kedysi patrili Sovietskemu zväzu, aj u nich žije silná ruská menšina.
A Moskva sa dlhodobo sťažuje, že obmedzujú jej menšinové práva.
Estónsko ako Ukrajina
O to citlivejšie zarezonovali v stredu slová ruského diplomata na pôde OSN.
„Jazyk by sa nemal používať na segregáciu a izolovanie skupín... Sme znepokojení krokmi v tomto smere v Estónsku, rovnako ako na Ukrajine,“ povedal nemenovaný diplomat podľa Reuters.
Práve ohrozením ruskej menšiny zdôvodňovala Moskva zásah na Kryme.
Postavenie ruskej menšiny v Estónsku Moskva dlhodobo kritizuje. Ruská menšina tvorí štvrtinu populácie Estónska.
Mnohí estónski Rusi, ktorých predkov sem premiestnili po druhej svetovej vojne (ich počet stúpol z 23-tisíc na súčasných 326-tisíc), nemajú estónske občianstvo.
Ak ho chcú dostať, musia spraviť jazykový test z estónčiny, ktorá je veľmi vzdialená ruštine a zároveň ťažká – má napríklad 14 pádov.
Hoci počet ľudí bez občianstva klesol, stále je podľa poslednej správy Amnesty International stotisíc ľudí bez občianstva. Nemôžu teda napríklad voliť.
Estónci argumentujú, že len chcú, aby aj menšina vedela jazyk krajiny, v ktorej žije. Aj preto začali v posledných rokoch na stredných školách, kde sa učí v ruskom jazyku, vyučovať po estónsky. Má ísť až o 60 percent vyučovacích hodín.
Základné školy aj škôlky pre Rusov sú stále v ruštine, rovnako existuje aj vysielanie verejnoprávnej televíze v ruskom jazyku.
Biden uisťoval
Silnú ruskú menšinu má aj susedné Lotyšsko.
Na rozdiel od Ukrajiny sú pobaltské štáty členmi Európske únie a NATO. Proti akejkoľvek ruskej agresii by spojenci museli reagovať podľa článku 5.
Tento týždeň prišiel do Poľska, ktoré má tiež skúsenosti s ruskou okupáciou, a do Litvy americký viceprezident Joe Biden. Ten ubezpečoval krajiny, že majú ich podporu.
„Sme v tom spolu,“ povedal Biden v stredu v Litve.
