TEHERÁN, TEL AVIV. Krymská kríza, ktorá komplikuje vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou, sa zatiaľ neodrazila na vyjednávaniach o iránskom jadrovom programe.
Ich súčasťou sú obe veľmoci a napriek obavám analytikov sa nateraz zdá, že ťahajú za jeden povraz. Vedú ich k tomu ich širšie záujmy.
V Iráne im vyhovuje stabilita
Ďalšie kolo rokovaní s Iránom sa začalo vo Viedni v utorok v čase, keď ruský prezident Vladimir Putin v otvorene protimaerickom prejave obhajoval pripojenie Krymu k Ruskej federácii.
Vo Viedni však diplomati napätie necítili.
"Rusi hrajú konštruktívnu úlohu. Zatiaľ sme nevideli žiaden negatívny prejav krízy," povedal Reuters hovorca šéfky európskej diplomacie barónky Ashtonovej Michael Mann. Podobne sa vyjadrili aj Američania.
Analytik Robert Einhorn, ktorý v minulosti pracoval pre Obamovu administratívu, denníku Jerusalem Post vysvetlil, že Rusi chcú, aby bolo na svete čo najmenej jadrových mocností, a neželajú si, aby Irán destabilizoval Blízky východ.
"Tiež sa obávajú dosahu na svoju moslimskú populáciu," vysvetlil analytik.
Veľký pokrok sa nečaká
Rokovania s Iránom by mali dospieť ku konečnej dohode o jeho jadrovom programe. Tá je aj bez momentálnej diplomatickej krízy a jej negatívneho potenciálu neistá.
Ani od súčasných rokovaní sa neočakáva veľký pokrok, lebo sa sústreďujú na sporné technické a technologické detaily, okrem iného aj v kontroverznej elektrárni Arak.
Experti ale hovoria, že podstatné je, aby Irán dostal signál, že môže využiť Krym na naťahovanie času alebo na pokusy rozbiť vyjednávaciu skupinu. Okrem Moskvy a Washingtonu v nej ešte sedia zástupcovia Pekingu, Paríža, Londýna a Berlína.
Existuje však aj menej optimistický pohľad, podľa ktorého môže Rusko torpédovať iránske vyjednávania, ak bude Rusko zatlačené do kúta sankciami.
