Vyplýva to z dnešných oficiálnych výsledkov prvých parlamentných volieb v tejto malej krajine Perzského zálivu od roku 1973.
Spomedzi sekulárnych kandidátov do parlamentu získali nezávislí kandidáti 18 miest a liberáli zostávajúce tri kreslá. Celkovo sú vyznaním 28 poslanci sunniti a 12 sú šiitski moslimovia, pričom v krajine prevažujú šiiti.
Ženské kandidátky v štvrtkovom druhom kole neuspeli, ináč by boli vôbec prvými poslankyňami v rámci arabských monarchií Perzského zálivu. Volebná účasť dosiahla 53,2 percenta.
Voľby sú považované za pokračovanie opatrného otvárania sa Bahrajnu okolitému svetu. Bahrajnský panovník, emir Hamád ibn Ísa al-Chalífa, zintenzívňuje od začiatku tohto roka opatrenia na posilnenie demokracie v krajine. Okrem iného dal prepustiť takmer všetkých politických väzňov, povolil zakladanie politických strán a zaviedol volebné právo pre ženy.
Napriek tomu štyri vplyvné politické zoskupenia bojkotovali voľby na protest proti ústavou predpísanému postaveniu parlamentu na jednu úroveň s takzvanou poradnou radou, ktorej 40 členov menuje kráľ. Najmä predstavitelia šiitskej väčšiny žiadajú viac právomocí pre parlament.
V regióne Perzského zálivu sa konajú parlamentné voľby okrem Bahrajnu iba v Kuvajte, kde však nemôžu voliť ani kandidovať ženy.
