MOSKVA, PRAHA. Keď ruský prezident Vladimir Putin vošiel istým krokom do zlatých dverí pyšnej Georgijevskej sály Kremľa, členovia oboch snemovní ruského parlamentu vstali, usmievali sa, boli vzrušení.
Tak kedysi vítali delegáti zjazdov svojich komunistických generálnych tajomníkov a oceňovali ich agresívne výpady proti „buržoáznemu svetu“ a „americkému imperializmu“.
Búrlivý potlesk a ovácie nasledovali, nech povedal Putin čokoľvek.
Napríklad aj to, že ruských vojakov na Krym nikto neposlal, lebo ich tam už dávno bolo 25-tisíc na základniach, ktoré existujú v súlade s rusko-ukrajinskou dohodu.
Vo vlastnej réžii
Ruský prezident bol v povznesenej nálade. Slávnostná atmosféra, vztyčovanie zástav Ruska na Kryme ani pompézne vystúpenie prezidenta pri príležitosti rozšírenia hraníc Ruskej federácie zákon o pripojení nových subjektov k Rusku neprikazuje.
Predstavenie, ktoré predchádzalo podpísaniu dohody o pripojení ukrajinského polostrova Krym k Rusku, vymyslel a zrežíroval sám Putin.
Aj jeho tlačový hovorca Dmitrij Peskov pripustil, že verejné vystúpenie, ktoré vysielali ruské a krymské televízie naživo, boli osobným želaním Vladimira Vladimiroviča.
Zvolil túto formu , aby Rusom aj svetu oznámil, že si de facto a de jure začína plniť svoj dávny sen: Sovietsky zväz vstáva z mŕtvych.
Podpis dohody medzi Ruskom a Krymskou republikou je podľa ruských právnikov len prvým krokom, ktorý odštartoval sériu technických zmlúv potrebných na definitívne pretvorenie Krymu na subjekt federácie.
Začína sa prechodné obdobie, ktoré sa skončí 1. januára 2015. V tento deň by mali byť infraštruktúra, ekonomika, obrana i finančný systém Krymu a Ruska prepojené.
Miesto v dejinách
„Krym vždy bol a aj zostane neoddeliteľnou súčasťou Ruska,“ povedal Putin a krymské referendum prirovnal k ukrajinskej deklarácii nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Podľa komentátorov to myslel úprimne, keď hovoril o „bratskom ukrajinskom národe“. Priznal sa, že o pripojení Krymu k Rusku premýšľal už dávno.
Ako uviedol „všetci to cítili srdcom a dušou“, že polostrov je historicky a kultúrne ruským územím. Až teraz sa však naskytla príležitosť usporiadať referendum, v ktorom sa 97 percent obyvateľov vyslovilo za vstup do Ruskej federácie.
Podľa šéfredaktora rozhlasovej stanice Echo Moskvy Alexeja Venediktova sa Putin snaží zaistiť si anexiou Krymu svoje miesto v histórii. „Viem, že v poslednom čase číta len knihy o dejinách Ruska. A premýšľa, aké miesto v nich zaujme on.“
Krym sa stal príležitosťou, aby budúce pokolenia Rusov mohli povedať: „Chruščov Krym odovzdal a Putin nám ho vrátil.“
Autor: Agentúra Epicentrum
