KYJEV, BRATISLAVA. Parašutista v uniforme bez označenia sa postavil pred vojakov. „Tí, ktorí chcete zmeniť stranu a slúžiť Krymskej republike, urobte krok dopredu. Máte dve minúty na rozhodnutie,“ povedal asi stovke nastúpených vojakov na malej vojenskej základni v meste Bachčisaraj. Krok dopredu urobila asi polovica z nich.
Muž, ktorý sa neskôr predstavil ako poručík ruskej armády, presviedčal ukrajinských vojakov ešte pred víkendovým referendom, aby prisahali vernosť Krymu, čo sa prakticky rovná vlastizrade.
„Samozrejme, že som mal pochybnosti, výčitky svedomia. Ale tu som sa narodil, žijem tu, som Rus. Ostávam lojálny krymskému ľudu,“ povedal pre denník Wall Street Journal seržant Nikolaj Popov. On po výzve urobil krok vpred.
Povolaní zo zálohy
Z vojakov, ktorí ešte donedávna slúžili spolu, sa tak stali nepriatelia, ktorí možno budú proti sebe bojovať.
Neverbuje len Rusku naklonené krymské vedenie, časť zo 40-tisíc vojakov zo zálohy mobilizoval ukrajinský minister obrany Ihor Teňuch.
Vláda tiež rozhodla, že na armádu pôjde dodatočných asi 430 miliónov eur z iných rozpočtových položiek, aj keď ekonomika krajiny je vo veľmi zlej situácii.
Za tie peniaze armáda nakúpi zbrane alebo zmodernizuje svoju výbavu. Teňuch tvrdí, že vojaci na východe a juhu krajiny sú „pripravení na boj“ a neplánuje stiahnutie jednotiek z krymských základní, ktoré sa ocitli v obkľúčení ruských ozbrojencov.
„Krym je, bol a bude naším územím,“ povedal podľa Washington Post.
Namiesto povolených 12 500 vojakov má podľa neho Moskva teraz na Kryme až 22-tisíc jednotiek. Aj preto vláda minulý týždeň vytvorila Národnú gardu, do ktorej môžu vstúpiť obyčajní ľudia a bude v nej aj časť vojakov, ktorí boli doteraz v zálohe.
„Budú mať tréningové centrá, dostanú legálne zbrane,“ povedal na zasadnutí vlády ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk.
Do gardy môžu vstúpiť muži vo veku od 15 do 45 rokov, výcvik sa začal minulý týždeň. Garda na rozdiel od armády podlieha ministerstvu vnútra, jej oficiálnym účelom je ochrana hraníc a boj proti terorizmu.
Pomôcť si sami
Do gardy sa chce zapísať aj Oleksandr Kress, 29-ročný inžinier. Tvrdí, že za súčasnú krízu môže aj Západ, lebo nedostatočne podporuje Ukrajinu.
„Nechceme vojnu. Keby Rusi vedeli, že Západ sa za nás postaví, nezobrali by nám Krym. Ale teraz vieme, že za nami nestojí, a preto si musíme pomôcť sami,“ povedal pre Washington Post, keď čakal v rade na zápis do gardy.
Aj keď na Ukrajine okrem Krymu oficiálne ruskí vojaci nie sú, zdroj z prostredia americkej diplomacie pre portál Daily Beast tvrdí, že po krajine už Moskva rozmiestnila neuniformované špeciálne jednotky.
Ako provokatéri napríklad útočia na protiruských demonštrantov a vyvolávajú nepokoje. Pri protestoch na východe krajiny v posledných dňoch zomreli traja ľudia.
Ako v roku 1979
Podľa analýzy magazínu Jane’s Defense Weekly sa pohyb ruských jednotiek pri hraniciach s Ukrajinou a postup tajných služieb podobá na rok 1979, keď Sovietsky zväz pripravoval inváziu do Afganistanu.
Podľa aktivistov, ukrajinských veteránov z vojny v Afganistane, sa už ruské jednotky pohybujú aj mimo Krymu, v susednej Chersonskej oblasti.
Teňuch tvrdí, že s Moskvou dohodol prímerie do 21. marca. Dovtedy by Rusi nemali napadnúť ukrajinské základne na Kryme a Kyjev v nich nechá svojich vojakov.
Otázne však je, či sa základne na Kryme ešte dajú považovať za ukrajinské, keďže vojaci po dezercii z väčšiny z nich strhli všetky ukrajinské vlajky.
„Jeden deň sme stáli bok po boku ako ukrajinskí vojaci, na druhý deň strhli všetko, čo naznačovalo, že toto je ukrajinská základňa,“ posťažoval sa vojak, ktorý sa predstavil len ako Ruslan.
On krok dopredu pred ruským výsadkárom neurobil.
