Berlín 31. októbra (TASR) - Z pera pruského politika a filozofa Karla von Clausewitza pochádza myšlienka, že vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami a každý vojnový konflikt sa dá riešiť politickou cestou. O tom, že Clausewitz oslovil aj Lenina, svedčia poznámky ruského revolucionára na okraji Clausewitzovho diela "O vojne", nachádzajúceho sa v Ústrednej knižnici vo švajčiarskom Zürichu, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt.
Nevedno, či zakladateľ sovietskeho štátu pochopil úplne myšlienky pruského mysliteľa. Ruské dejiny sú totiž plné víťazstiev, za ktorými vidno obrovské množstvá zbytočných ľudských obetí. Zďaleka pritom nešlo len o početné vojny, ktorými ruskí imperátori rozširovali svoju ríšu, pokračuje denník.
Noviny pritom spomínajú cára Petra Veľkého, zakladateľa Petrohradu. Mesto sa stalo výstavným oknom Ruska smerom na západ. Tento výstavný symbol moderny a jedno z najkrajších miest na svete však vykúpili svojimi životmi milióny ľudí, ktorí zahynuli v močariskách Nevy.
Aj po nástupe novoveku zostal v Rusku rozdiel medzi vojnou a mierom len okrajovou záležitosťou. Vojnový spravodajca William Howard Russel pripomenul vo svojich opisoch krymskej vojny v roku 1855, že na bojiskách nevidel zranených. "Boli tam len mŕtve telá vojakov, zapáchajúce a černejúce. Títo úbožiaci, ktorí verne slúžili svojmu starostlivému cárovi, boli ponechaní napospas osudu. Veľkú časť z nich bolo možné zachrániť poskytnutím aspoň základnej zdravotníckej starostlivosti."
V Petrových šľapajach pokračovali aj jeho nasledovníci. Tí síce prikázali budovať moderné fabriky, ich výstavba však bola financovaná z exportu obilia a poznamená rozsiahlym hladomorom obyvateľstva, ktorému padli za obeť státisíce ľudí, pokračuje Die Welt.
Komunistickí nasledovníci cára Mikuláša II. sa mohli okrem náboženstva a tradície odvolať aj na ideológiu. "Revolúcia krajinu neobnoví, ale ju ovládne - a síce na dlhý čas. Čím dlhšie trvá a je krutejšia, tým vyššia je obeť, ktorú krajina za ňu prinesie," napísal ruský spisovateľ Alexander Solženicyn.
Pochmúrnu ruskú tradíciu zbytočných obetí neprelomil ani pád Sovietskeho zväzu. Lapidárne to ukázali nedávne udalosti v moskovskom hudobnom divadle a ukazujú udalosti na Kaukaze.
Úloha násilia v ruských dejinách najlepšie vysvetľuje, prečo nie je Moskva schopná dospieť k mierovému riešeniu situácie v Čečensku.
Ruská cesta k veľkosti nevedie cez Clausewitza. Na Kaukaze platí oveľa viac slovo iného vodcu a politika: "Za víťazstvo musia armády preliať krv." Táto myšlienka sa pripisuje Stalinovi, uzatvára nemecký denník.
