Ukrajina odobrala právomoci krymskému parlamentu V Charkove útočili proruskí radikáli, zahynuli dvaja ľudia Rusko vetovalo na pôde OSN rezolúciu o kríze na Kryme Únia zrejme podpíše časť zmluvy s Ukrajinou 21. marca SIMFEROPOL, BRATISLAVA. Ruské vojsko v sobotu postúpilo aj na územie mimo Krymu. Preniklo na úzky pás ukrajinského územia severne od Krymského polostrova.
Približne osemdesiat vojakov, štyri bojové vrtuľníky a tri obrnené vozidlá obsadili dedinu Strelkova v Chersonskej oblasti, informovala ukrajinská diplomacia.
Kyjev nazýva situáciu vojenskou inváziou a žiada Moskvu, aby jednotky okamžite stiahla.
„Ukrajina si vyhradzuje právo na použitie všetkých nevyhnutných opatrení na zastavenie vojenskej invázie Ruska,“ uviedlo ministerstvo zahraničia.
Okrem dediny Strelkova obsadili Rusi aj distribučnú stanicu plynu v blízkosti Krymu, informovala ukrajinská pohraničná stráž.
Ozbrojenci navyše vnikli do hotela v Simferopoli, hlavnom meste Krymu, v ktorom sa zdržiavajú aj zahraniční novinári.
Podľa krymského ministra obrany došlo k akcii na základe hlásenia, ktoré sa neskôr ukázalo byť falošné. Jednotky sa z hotela stiahli. Novinári však podozrievajú Krym zo zastrašovania. Niektorí píšu o zhabaných diskoch.
Zdroj: BBC
Prezident hovorí o hrozbe invázie Ukrajinský rezident Oleksandr Turčynov vyslovil obavu, že Rusko započne po referende na Kryme inváziu hlbšie na územie Ukrajiny. Podľa neho ide o veľmi reálnu hrozbu.
To, že invázia môže byť reálna, potvrdzuje aj sobotné vyhlásenie ruskej diplomacie. Tá uviedla, že v súčasnosti posudzuje „množstvo výziev so žiadosťami o obranu od mierumilovných občanov“.
Horná komora ruského parlamentu už pred dvoma týždňami dala prezidentovi Vladimirovi Putinovi súhlas na nasadenie ozbrojených síl na ochranu etnických Rusov a rusky hovoriacich občanov.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov po piatkovom stretnutí s americkým rezortným partnerom Johnom Kerrym hovoril, že Moskva „nemá a nemôže mať plány na inváziu na východ Ukrajiny“.
Krymskému parlamentu vzali právomoci Krymskému parlamentu pred nedeľným referendom dočasne odobrali právomoci. V sobotu o tom rozhodol ukrajinský parlament.
Rusko medzitým vetovalo na pôde Bezpečnostnej rady OSN rezolúciu o kríze na Kryme, ktorú navrhovali Spojené štáty. Čína sa zdržala hlasovania.
Rezolúcia obsahovala výzvu všetkým štátom, aby výsledky referenda neuznali.
Západ a ukrajinská vláda považujú referendum na Kryme za protiústavné. Rovnaké stanovisko v sobotu zaujali aj experti Rady Európy na ústavné právo.
Otázky referenda navyše nerátajú s inou možnosťou ako vyhlásením nezávislosti alebo pripojením sa k Rusku.
V Moskve protestovali proti referendu V centre Moskvy sa v sobotu zhromaždili desaťtisíce ľudí, aby protestovali proti Kremľom podporovanému referendu na Kryme.
Ide o najväčšiu protivládnu demonštráciu od roku 2012.
Ľudia v uliciach mávali ruskými aj ukrajinskými vlajkami. Opoziční aktivisti vrátane dvoch členiek Pussy Riot z tribúny skandovali heslá ako „Povedzte nie vojne!“ a „Putin, choď preč!“
Neďaleko protivládneho protestu sa zišlo niekoľko tisíc ľudí v červených kostýmoch, ktorí naopak prišli vyjadriť podporu ruskej invázii.
About 100 000 #russians at the street of #Moscow now! The are chanting 'Glory to #Ukraine! Glory to Heroes!' |PR News pic.twitter.com/UbBYpRO7Ek
— Euromaidan PR (@EuromaidanPR) March 15, 2014 V Charkove útočili proruskí radikáli Najmenej dve obete a piatich ranených si v noci v Charkove na východe Ukrajiny vyžiadal útok proruských aktivistov na sídlo organizácií Osveta a Patrioti Ukrajiny.
V budove sa pred nimi zabarikádovali členovia miestnej bunky pravicového radikálneho hnutia Pravý sektor, informovala agentúra UNIAN.
Incident podľa všetkého spôsobili proruskí aktivisti, ktorí vyvolali konflikt a potom si ako posily privolali príslušníkov hnutia Odpor.
Agentúra UNIAN spresnila, že proruskí aktivisti prenikli do kancelárií, ničili tam zariadenie a napokon všetko podpálili.
Z objektu sa ozývala streľba. Podľa ukrajinských médií sú obeťami ukrajinskí aktivisti. Po incidente zatkli 30 ľudí, zbrane mali použiť obe strany.
Podľa vyjadrenia jedného z novinárov privolaná polícia ani hasiči nezasahovali. „Všetko, čo sa deje, sa podobá na scenár,“ dodal novinár.
Na miesto incidentu prišiel gubernátor Charkovskej oblasti Ihor Baluta, ktorý vyhlásil, že útok „bol dobre pripravenou provokáciou proruských aktivistov“.
Prezident Turčynov obvinil „agentov Kremľa“ z vyvolávania násilností.
Ukrajinskí predstavitelia vyzvali obyvateľov východu krajiny, aby nereagovali na provokácie, pretože Moskva by mohla využiť násilie voči etnickým Rusom ako zámienku pre inváziu.
Spojenci cvičia v Čiernom mori Agentúry v noci z piatka na sobotu priniesli správy, že nad Krymom znefunkčnili a zadržali americké bezpilotné lietadlo.
Správu však nikto oficiálne nepotvrdil, americký rezort obrany ju poprel.
V Čiernom mori sa medzitým americký torpédoborec USS Truxton chystá na ďalšie vojenské cvičenia so spojeneckými loďami.
Podľa agentúry Reuters je to ďalší signál medzinárodnej reakcie na ruskú intervenciu na Ukrajine.
Plavidlo je vyzbrojené aj navádzanými raketami, v súčasnosti kotví v bulharskom prístave Varna.
Časť dohody s Úniou podpíšu v marci Podľa ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka je Európska únia pripravená podpísať politickú časť asociačnej zmluvy s Ukrajinou na summite 21. marca.
Ekonomickú časť podpíšu neskôr po dodatočných konzultáciách, ktorých cieľom je nájsť spôsob, ako predísť stratám v podnikoch orientovaných na Rusko.
Jaceňuk zdôraznil, že Únia je pripravená posúdiť aj prijatie jednostranného opatrenia, na základe ktorého by sa ukrajinské výrobky dostali na trh členských štátov Únie.
Podľa Jaceňuka by tak ukrajinská ekonomika a podnikatelia získali dodatočných štyristo miliónov dolárov.
Ako prvý z lídrov krajín G7 navštívi Ukrajinu po zosadení Viktora Janukovyča na budúci týždeň kanadský premiér Stephen Harper.
