Nemohol sa zmieriť s tým, že Slovensko bojuje po boku nacistického Nemecka. Bol jedným z tých, ktorí položili základy samostatnej československej exilovej vojenskej jednotky v Sovietskom zväze.
„Mal zmysel pre kolektív a cit k ostatným, bol priamy a rozhodný,“ spomína dnes 92-ročný spolubojovník Jozef Špitál na vlastnosti generála Karola Schwarza (28. 11. 1920 - 1. 3. 2014).
Práve tie ho predurčili, aby sa stal úspešným veliteľom 2. roty 2. práporu československej samostatnej paradesantnej brigády, ktorá sa zapojila počas druhej svetovej vojny do boja proti fašizmu.
Rodáka z Rudna nad Hronom poslali ako vojaka na východný front už v roku 1941, ale iba na pár mesiacov – čerstvý absolvent strednej školy vtedy využil možnosť ďalej študovať na Vojenskej akadémii v Bratislave.
V roku 1943 ho už ako mladého poručíka zaradili k slovenskej rýchlej divízii, ktorá bola vtedy na Kryme a prechádzala reorganizáciou. Mladý dôstojník už od začiatku nesúhlasil s tým, že Slovensko vo vojne vystupuje na strane agresívneho a výbojného nacistického Nemecka, ktoré celý svetový konflikt rozpútalo.
Už od začiatku odmietal bojovať v prospech Nemcov, ktorých za ich kroky odsudzoval, a v jednotke našiel mnohé spriaznené duše, ktoré to cítili rovnako. „Nemohli sme súhlasiť s jarmom fašizmu,“ hovorí jeho najbližší priateľ a spolubojovník, dnes 97-ročný Alexander Rehák.
