Paríž/Ľubľana 25. júna (TASR) - Slovinsko vyhlásilo spolu s Chorvátskom pred 10 rokmi nezávislosť, čo viedlo k následnému rozpadu bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia (SFRJ) a niekoľkým vojnovým konfliktom na Balkáne. Slovinsko po desiatich rokoch samostatnosti "spieva šťastím" a očakáva vstup do Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie, uvádza v dnešnom čísle francúzsky denník Libération.
Júnové horúce dni vyťahujú Slovincov na terasy kaviarní Ľubľany, ktorá sa podobá na scénickú výpravu na viedenskú operetu, konštatuje denník.
Slovinsko v minulosti bolo takmer 700 rokov pod Habsburgovcami, neskôr, 70 rokov najskôr v juhoslovanskom štáte Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 sa používal názov Juhoslávia), neskôr po roku 1945 sa Slovinsko stalo členom Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia až napokon pred 10 rokmi získala krajina nezávislosť. Počas desaťdňovej vojny za nezávislosť zomrelo na slovinskej strane približne 50 ľudí, uvádza denník.
Jednostranným vyhlásením nezávislosti sa Slovinsko stalo rozbuškou, po ktorej nasledoval výbušný rozpad bývalej Juhoslávie, ale Slovinsko napokon dopadlo dobre. Bývalý prezident Slobodan Miloševič "pustil" bez väčšej ľútosti Slovinsko, ktorého obyvateľstvo na 90 percent tvoria Slovinci a prevažne katolíci. Geograficky, historicky a kultúrne je slovinské územie rakúske, konštatuje francúzsky Libération. Salzburg ale aj Benátky sú od Ľubľany vzdialené na tri hodiny jazdy po pekných diaľniciach, kým Sarajevo alebo Belehrad sú vzdialené okolo šesť hodín jazdy po zlých cestách. Slovinsko malo šťastie, že so Srbskom nemalo spoločné hranice a že nemá etnické spory. Ani dnes nemajú Slovinci zlé spomienky na bývalú Juhosláviu. Ľudia si spomínajú na pekné pesničky a niektoré tanečné podniky organizujú balkánske večierky.
Vláda v krajine je stabilná a príkladná, uvádza denník. "Je to najlepšie strážené tajomstvo v Európe," povedal pobavene nemenovaný diplomat v spojitosti s minulotýždňovým summitom prezidentov USA Georgea Busha a Ruskej federácie Vladimira Putina v Ľubľane.
Slovinsko sa od začiatku nezávislosti hlási k Západnej Európe. Do Európskej únie (EÚ) chcelo Slovinsko už pred 10 rokmi.
EÚ sa stala veľkým cieľom všetkých kandidátskych krajín a Slovinsko patrí medzi najlepších uchádzačov o vstup do únie. Slovinsko patrilo už v bývalej Juhoslávii k najbohatším a priemyselne najvyspelejším krajinám. Po získaní nezávislosti orientovalo export na Západ. V ukazovateli príjmu na obyvateľa krajiny je Slovinsko na rovnakej úrovni ako Portugalsko alebo Grécko, povedal štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí Samuel Zbogar.
Trhová ekonomika dobre funguje, nezamestnanosť pravidelne klesá a Slovinsko už má prvých zahraničných pracovníkov najmä z Chorvátska a dokonca aj z Rakúska. Európski vyjednávači vstupu do EÚ chvália Slovincov ako pracovitých a serióznych ľudí. Slovinsko očakáva, že sa stane plnoprávnym členom EÚ v roku 2004. Pomalosť a váhanie na strane EÚ vyvoláva v Slovinsku netrpezlivosť. Vláda sľúbila, že zorganizuje referendum o vstupe krajiny do únie a jeho výsledok už nie je vopred jasný, podotýka denník.
Ľubľana, ktorá klope aj na dvere NATO, by chcela mať jasnejšiu a rýchlejšiu odpoveď aj od aliancie. Ľudia v Slovinsku si začínajú hovoriť, že Brusel by sa nemal správať ako Belehrad, uzatvára Libération.
