LONDÝN. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po stretnutí s americkým náprotivkom Johnom Kerrym povedal, že Moskva a Washington nemajú žiadnu „spoločnú víziu“ ohľadne krízy na Ukrajine.
Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
Lavrov a Kerry sa stretli v Londýne na šesťhodinových rozhovoroch.
Išlo o posledný pokus ukončiť krízu na Ukrajine ešte pred nedeľňajším referendom o odtrhnutí Krymu a jeho prípadnom pripojení k Rusku.
Američania žiadali vysvetliť presuny
Kerry pred novinármi v Londýne vyhlásil, že bude nasledovať ešte silnejšia reakcia, ak Rusko bude naďalej stupňovať napätie na Ukrajine a ohrozovať jej obyvateľov.
Zdôraznil, že Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo neuznajú výsledok referenda na Kryme.
Lavrov naopak znovu potvrdil, že Rusko bude výsledky referenda rešpektovať a prípadné sankcie zo strany Západu poškodia vzájomné vzťahy.
Kerry tiež oznámil, že ruský prezident Vladimir Putin nie je do referenda ochotný urobiť už žiadne rozhodnutie o Kryme.
Americký minister podľa svojich slov tiež požiadal Rusko o vysvetlenie, prečo rozmiestnilo svojich vojakov neďaleko hraníc s Ukrajinou.
"Práve teraz, vzhľadom na mimoriadnu atmosféru, skutočne potrebujeme počuť od Moskvy jasné deklarovanie politiky, aby sme vedeli, kam Rusko smeruje - vzhľadom na týchto vojakov a ich presuny," povedal Kerry.
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="7136168" title="Komentár Petra Morvaya" url-type="sme-article"]Krym je ozajstný precedens[/content]
Washington stále dúfa v diplomaciu
Lavrov zareagoval, že Moskva nemá v pláne podniknúť inváziu do východnej Ukrajiny, kde proruské skupiny už obsadili štátne budovy.
Kerry informoval, že nasledujúce kroky budú závisieť od konečného rozhodnutia Putina, ktoré však urobí až po referende.
Nemenovaní americkí predstavitelia uviedli, že hoci dlhé rozhovory Kerryho s Lavrovov nevyriešili názorové rozdiely, dvere pre ďalšie rokovania sú stále otvorené.
Diplomati EÚ budú v nedeľu 16. marca vyberať z dlhého zoznamu 120-130 prípadných ruských predstaviteľov, ktorí sa stanú terčmi sankcií.
Americký prezident Barack Obama v piatok vyhlásil, že ešte stále dúfa v diplomatické riešenie ukrajinskej krízy.
Putin zase v telefonickom rozhovore so šéfom OSN Pan Ki-munom odmietol obvinenia Západu, že referendum bude protiprávne.
Pan Ki-mun mu povedal, že po referende by sa nemali podnikať žiadne unáhlené opatrenia.
Ukrajina žiada o vojenskú pomoc
Ukrajina podľa premiéra Arsenija Jaceňuka rokuje s USA a NATO o poskytnutí vojensko-technickej pomoci, avšak obrana krajiny zostáva na ukrajinskej armáde.
Podľa jeho slov prebiehajú v súčasnosti bilaterálne i multilaterálne rokovania o poskytnutí vojensko-technickej pomoci, informovala agentúra Interfax-Ukrajina.
Všetko, čo môže civilizovaný svet poskytnúť, aby technologicky pomohol ukrajinským ozbrojeným silám, sa deje, naznačil podľa agentúry Interfax-Ukrajina.
Zároveň podčiarkol, že Kyjev je naďalej stúpencom výlučne mierového východiska zo súčasnej krízy vzťahov s Ruskou federáciou.
Kyjev podľa informácií denníka The Wall Street Journal žiadal Američanov o zbrane a muníciu, ale Washington túto žiadosť zamietli s tým, že nechce prispieť k ďalšej eskalácií napätia v relácii k Ruskej federácii.
Kým nemenovaný vysokopostavený americký úradník vraj pre spomínané periodikum uviedol, že nejde o zamietnutie navždy, ale momentálne, hovorkyňa Pentagónu pre tlačovú agentúru DPA povedala, že žiadosť ukrajinskej strany je predmetom skúmania. Nešpecifikovala však charakter pomoci, o ktorú Ukrajina požiadala.
USA chceli krízovému regiónu pomôcť predovšetkým finančne a diplomaticky.
Zúčastnia sa desiatky pozorovateľov
Takmer 70 pozorovateľov z 23 krajín potvrdilo účasť na monitoringu priebehu referenda ohláseného na nedeľu, v ktorom budú občania Krymu hlasovať o prípadnom pripojení sa polostrova k Ruskej federácii.
V Simferopole o tom v piatok večer informoval predseda republikovej komisie pre prípravu a realizáciu plebiscitu Michail Malyšev, píše tlačová agentúra UNIAN.
Podľa Malyševových slov by sa v úlohe zahraničných pozorovateľov mali na referende zúčastniť občania Belgicka, Bulharska, Cypru, Číny, ČR, Fínska, Francúzska, Grécka, Izraela, Lotyšska, Maďarska, Moldavska, Mongolska, Nemecka, Poľska, Portugalska, Rakúska, Ruskej federácie, Slovinska, Srbska, Španielska, Talianska a USA.
