SIMFEROPOĽ, BRATISLAVA. Na referendum, ktoré sa na ukrajinskom Kryme má konať v nedeľu, už mieria viacerí pozorovatelia. Z Ruska, spriatelených postsovietskych republík a Srbska.
Západ, podobne ako krymskí Tatári či vláda v Kyjeve, považuje referendum za protiústavné a nelegitímne.
Vyhlásili ho len desať dní vopred a bez možnosti podporiť Krym ako súčasť Ukrajiny.
Divné otázky
Aj niektorí ruskí volební experti krútia hlavami nad otázkami: Ste za spojenie Krymu s Ruskom s tým, že Krym bude mať práva subjektu Ruskej federácie? Alebo: Ste za obnovu ústavy Republiky Krym z roku 1992 a za štatút Krymu ako súčasti Ukrajiny?
V skutočnosti ústava z roku 1992 ustanovovala Krym ako samostatný, suverénny štát, ktorý však bol súčasťou Ukrajiny, s ktorou mal uzavrieť akúsi zväzovú zmluvu.
Keďže Simferopoľ chcel samostatne určovať aj zahraničnú politiku a chcel si voliť prezidenta iba z radov obyvateľov polostrova, bolo spojenie s Ukrajinou čisto formálne.
Nedeľné referendum teda nie je voľbou medzi Ruskom a Ukrajinou, ale medzi Ruskom a samostatnosťou Krymu.
Ústavu Krymu ako odporujúcu ústave Ukrajiny zrušil vtedajší prezident Leonid Kučma v marci 1995.
Referendum prešlo aj bez podvodov, zdajú sa byť preto nepochopiteľné Čítajte Výsledok je jasný
O tom, že referendum podporí väčšina z 1,5 milióna voličov na Kryme, vláda autonómie nepochybuje.
Podľa predsedu medžilisu (parlamentu) krymských Tatárov Refata Čubarova je vytlačených oveľa viac hlasovacích lístkov ako obyvateľov.
Ihneď po referende chce vedenie Krymu začať s nacionalizáciou ukrajinských štátnych podnikov vrátane nehnuteľností.
Znárodňovanie sa má začať už 17. marca. Na zozname „koristí“ sú aj vojenské základne, ropné veže či železnice.
Mediálna vojna o Krym sa stupňuje
Nie všetky ruské médiá nabehli na propagandu v štýle, že Ukrajine vládnu fašisti. Tie nezávislé však už pociťujú cenzúru.
KYJEV, BRATISLAVA. Najskôr v stredu náhle odvolali vedenie obľúbeného ruského spravodajského serveru Lenta.ru, na druhý deň úplne zavreli ukrajinskú filiálku ruského denníka Kommersant.
Obe udalosti zrejme súvisia s ich pohľadom na ruskú inváziu na Kryme a pokusy o cenzúru.
V prípade Lenty.ru s odvolanou šéfredaktorkou odišla z redakcie väčšina novinárov. Server pokračuje ďalej s novým prokremeľským vedením.
V prípade filiálky jedného z najväčších mediálnych domov v Rusku – ukrajinská verzia Kommersantu prestala vo štvrtok úplne vychádzať a jej webová stránka odkazuje len na ruskú verziu.
Zdroje z denníka KommersantUkrajina tvrdia, že za ich koncom sú pokusy o cenzúru.
Ako napísal server Hubs, ešte v stredu normálne chystali vydanie novín. Dvadsať minút pred poslaním novín do tlače však dostali telefonát z Moskvy, aby zrušili hlavný materiál čísla.
Majiteľom sa nepáčil článok o Kryme, v ktorom citovali ukrajinského šéfa Národnej bezpečnostnej rady, že na hraniciach s Ukrajinou sa zhromažďuje ruská armáda. Vymeniť článok podľa serveru Hubs odmietli a tak noviny nevyšli.
Mirek Tóda
Autor: Agentúra Epicentrum
