BRATISLAVA. Karibské národy chcú, aby ich Európania odškodnili za otroctvo.
Lídri pätnástich štátov Karibiku vypracovali desaťbodový program a Európanom ho chcú predložiť na budúci mesiac.
Požadujú reparácie za otroctvo, genocídu, aj za utrpenie prepustených otrokov a vážne choroby spôsobené ťažkou prácou a zlými podmienkami, ktoré sa dedia celé generácie.
Otrokárstvo sa v Karibiku skončilo začiatkom 19. storočia po sérií povstaní otrokov.
Chcú pomôcť s dlhmi
Karibské štáty hovoria, že im nejde ani tak o peniaze, ale hlavne o priznanie viny zo strany Európanov a za ospravedlnenie potomkov miliónov ľudí, ktorých previezli z Afriky do Karibiku. Doteraz ho totiž nepočuli.
Ich požiadavky sa týkajú Británie, Francúzska, Holandska, Španielska, Portugalska a v menšej miere aj Švédska, Nórska a Dánska.
Okrem ospravedlnenia by chceli, aby sa Európania zapojili do podpory rodín bývalých otrokov, pomohli karibským štátom so znížením medzinárodných dlhov, so zvyšovaním gramotnosti aj zlepšovaním zdravotného systému.
Politici z Karibiku tiež požadujú, aby Európania využili svoj vplyv a tlačili na africké štáty, z ktorých bývalí otroci pôvodne pochádzali, aby uľahčili ich prístup k občianstvu, ak sa rozhodnú presťahovať sa.
Skeptickí Európania
Denník Guardian píše, že Európania sú k týmto požiadavkám skeptickí. Hlavne britská tlač celý problém vysvetľuje ako snahu chudobných krajín získať peniaze od Európanov.
Istú mieru ochoty vypočuť karibské národy prejavilo zatiaľ len Švédsko.
V Európe prevláda názor, že sa treba pozerať do budúcnosti a nie sa vracať do minulosti.
Pre rodiny bývalých otrokov ide o emocionálnu záležitosť. Reuters ale tvrdí, že aj v samotnom regióne Karibiku sa ozývajú hlasy, že reparácie sú len prázdnou agendou, ktorá má zakryť súčasné ekonomické a sociálne problémy.
