Rok s Františkom: z pápeža sa stala superstar

Pred rokom kardináli zvolili za nového pápeža Argentínčana a jezuitu Jorge Bergoglia. Najväčšou revolúciou vo Vatikáne je jeho skromný životný štýl.

VATIKÁN, BRATISLAVA. Je zhruba pol piatej ráno. V dome svätej Marty, v ani nie dvadsaťročnom vatikánskom hoteli určenom na ubytovanie prípadných návštevníkov vstáva jeho najprominentnejší obyvateľ.

Prvé dve hodiny sedí úplne sám, medituje a premýšľa, čo bude v ten deň robiť. Potom zájde do sakristie, stretne sa s niekoľkými desiatkami ľudí, pozdraví svojich dvoch sekretárov.

Je osem hodín ráno a spolu s ďalšími hosťami ubytovanými vo vatikánskom zariadení sa vyberie na raňajky.

Z paláca do hotela

Ak by ste chceli opísať situáciu vo vedení rímskokatolíckej cirkvi symbolmi, práve toto je najvýraznejší: Jorge Bergoglio vymenil známy Apoštolský palác, s jeho dlhými úzkymi tunelmi, opulentnými miestnosťami a všadeprítomným luxusom za oveľa skromnejší hotel, v ktorom ho ubytovali už ako kardinála voliteľa počas minuloročného konkláve.

Presne pred rokom zvolili za pápeža prvého Františka, prvého jezuitu a po dlhých stáročiach znovu Neeurópana. Má za sebou iba extrémne úspešný marketing alebo už Vatikán naozaj zmenil?

Na prvý pohľad to môže vyzerať dobre. Pápež, ktorý volá ľuďom po celom svete, aby im osobne odpovedal na ich listy. Ktorý omýva nohy väzňom, ženám i moslimom – dosiaľ nepredstaviteľný krok. Čo hovorí o kňazoch či biskupoch, ktorí by mali vyjsť zo svojich luxusných rezidencií medzi ľudí a skutočne sa dotknúť chudoby. Ktorý si cirkev predstavuje ako slúžku.

Podstatne dôležitejšie než podobné gestá sú však kroky, ktoré súčasná vatikánska superstar urobila. Tie kroky sa týkajú kúrie, postojov voči svetovej ekonomike i predstáv o sexualite, postavení žien a cirkevných obradoch.

Lepší ako PR

„František vzbudil veľkú pozornosť medzi ľuďmi – nielen veriacimi, ale aj neveriacimi,“ hovorí odborník na Vatikán Imrich Gazda. „Ani najlepšej PR agentúre by sa za rok nepodarilo zlepšiť vnímanie cirkvi tak, ako sa to podarilo jemu.“

Jedným z kľúčových faktov je, že pápež František je jezuita. Azda najväčší a najvplyvnejší rád Spoločnosť Ježišova sa však zvyčajne vyhýba formálnym funkciám v cirkevnej hierarchii a venuje sa obyčajným ľuďom.

Len málokedy sa stávajú biskupmi, oveľa menej často kardinálmi a až do minulého roku sa ich člen nestal nikdy pápežom.

Paradoxne, v prípade Bergoglia mu k takejto kariére pravdepodobne pomohlo to, že sa v 90. rokoch dostal v Argentíne do sporu s inými jezuitmi.

Odsunutý na perifériu už potom oficiálnym štruktúram natoľko neprekážal, najskôr sa stal pomocným biskupom, neskôr arcibiskupom v Buenos Aires, napokon pred jedenástimi rokmi aj kardinálom.

Práve niekde v miestnych latinskoamerických uliciach však treba hľadať korene prvej zmeny, ktorú už za rok svojho pontifikátu priniesol: ostrú kritiku kapitalizmu.

Hriechy kapitalizmu

„Dnes všetko podlieha zákonom súťaživosti a prežijú iba tí najsilnejší, silní sa kŕmia na slabých,“ píše vo svojej apoštolskej exhortácii, pápežskom dokumente Evangelii Gaudium. „A citujúc Jána Zlatoústeho, svätca zo 4. storočia, dodáva: „Nedeliť sa o bohatstvo s chudobnými je rovnaké, ako im kradnúť.“

Nie je to nová myšlienka, vo Vatikáne sa podobné postoje objavili už koncom 19. storočia. No rímska reálpolitika vyzerala inak.

Dnes je na svete 1,2 miliardy katolíkov. Jeden z najnečakanejších Františkových krokov bol, keď sa rozhodol po celom svete – vrátane Slovenska – zistiť, čo si myslia o mnohých otázkach.

Dotazníky slúžiace ako podklad k dvojici pripravovaných biskupských synod ukázali presne to, čo mnohé iné prieskumy.

Medzi Rímskou kúriou a jednotlivými katolíkmi sa roztvára čoraz širšia priepasť v mnohých otázkach. Nielen v prípade zapájania žien do cirkevného života, ale aj v otázke antikoncepcie, niekde aj v prípade potratov či akceptovania homosexuality.

Na rozdiel od svojho predchodcu Benedikta XVI. je František skromnejší.
FOTO: SITA/AP