Po pol roku v kóme zomrel 15-ročný tínedžer, náhodná obeť masívnych protestov v Istanbule. Turecký premiér prežíva najhoršie chvíle v kariére.
ISTANBUL, TEL AVIV. Berkin Elvan išiel 16. júna minulého roka kúpiť chlieb. Prechádzal ulicou, kde sa bili policajti a demonštranti.
Zasiahol ho kanister so slzotvorným plynom. Utrpel vážne zranenia, upadol do kómy a tento utorok zomrel. Mal iba pätnásť rokov, v čase smrti vážil 16 kilogramov. Stal sa siedmou obeťou letných protestov. Ale aj obeťou, ktorá asi najsilnejšie kričí po spravodlivosti.
„Berkin Elvan je symbolom toho, ako koná turecká polícia, aj jej beztrestnosti,“ povedala Emma Sinclair Webbová z Human Rights Watch.
Spomienky na Gezi
Jeho smrť pripomenula Turkom, za čo v lete demonštrovali. Hnev zo zbytočnej smrti chlapca aj z totálneho ignorovania ich požiadaviek zo strany vládnej elity sprevádzaný novými škandálmi a ešte jasnejšími útokmi na slobody, vyhnal ľudí opäť do ulíc. Demonštrovali krátko po správe z nemocnice, aj v stredu, keď mladíka pochovávali.
Prezident Gul rodine chlapca kondoloval. Od premiéra Recepa Tayyipa Erdogana rodičia tínedžera nepočuli ani slovo. Chlapcova matka, ktorá Erdogana priamo viní za smrť svojho syna, by zrejme o jeho sústrasť ani nestála.
Erdogan sa už v minulosti odmietol ospravedlniť za policajnú brutalitu proti demonštrantom. Práve jeho systém vládnutia, korupcia, rodinkárstvo a útoky na sekularizmus aj nezávislé súdnictvo vyprovokovali ľudí k protivládnym demonštráciám.
Ich výsledkom bola ešte väčšia arogancia zo strany vlády, útoky na slobodu médií, obmedzovanie internetu a označovanie demonštrantov za vandalov.
V lete bol Erdogan ešte pevne vo svojom kresle. Dnes, necelé tri týždne pred kľúčovými lokálnymi voľbami a v roku prezidentských volieb, je značne politicky oslabený a o to nervóznejší. Objavili sa dokonca informácie, že v prípade zlého výsledku jeho Strany spravodlivosti a rozvoja, odstúpi.
Príliš dlho vládne
Erdogan je pri moci už jedenásť rokov a podľa analytikov to jemu ani Turecku neprospieva. Premiér má čoraz autoritárskejšie spôsoby, nenechá si poradiť ani od najbližších a všade vidí sprisahania. Hoci v posledných mesiacoch to môže z jeho pohľadu vyzerať tak, že sa proti nemu všetko spriahlo.
Najprv ho zasiahol spor s jeho dlhoročným spojencom a podporovateľom klerikom Fetullahom Gulenom, ktorý má v Turecku veľa verných, a to v justícii, polícii aj na ďalších významných miestach.
Potom sa objavila nahrávka telefonátu medzi premiérom a jeho synom. Premiér v ňom od neho požaduje, aby ukryl veľkú hotovosť v eurách, ktorú držali v ich dome. Telefonát Erdogan označuje za sfalšovaný. No vraj sa odohral v deň, keď protikorupčné jednotky zadržali synov dvoch ministrov jeho vlády.
Smrť tínedžera a emocionálna reakcia tureckých novín, ktoré z chlapcovej smrti vinia policajtov či priamo premiéra, majú potenciál obnoviť protivládne hnutie v Turecku.
Na jeho pohrebe v Istanbule boli v stredu desaťtisíce ľudí a demonštrovalo sa aj na iných miestach. Ak Erdogan zase nezvládne nutkanie riešiť všetko silou a brutalitou, vážne ohrozí svoju stranu v dôležitých voľbách. Jeho nedemokratické opatrenia a obmedzenia môžu jeho pád už len spomaliť.
