Článok pokračuje pod video reklamou
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
TALLINN, BRATISLAVA. Majú nemalú ruskú menšinu, od šesť percent v Litve po 30 v Lotyšsku. A nedá sa povedať, že by s nimi vychádzali vždy dobre.
Napríklad Estónsko je často kritizované ľudskoprávnymi organizáciami za to, že keď chcú Rusi žijúci v krajine získať občianstvo, musia prejsť ťažkým jazykovým testom.
Estónčina je úplne iný jazyk ako ruština a, mimochodom, má štrnásť pádov.
Prekresľovanie hraníc
Pobaltské krajiny sledujú inváziu ruských vojsk na Krym a možné prekresľovanie hraníc Ukrajiny s ešte väčšou obavou ako zvyšok Európy.
Ak by chceli Rusi vojensky pomáhať svojej menšine v ďalších krajinách, po Moldavcoch a ich Podnestersku by mohli byť na rade práve ony.
„Rusko je dnes nebezpečné... Snaží sa prekresľovať hranice po druhej svetovej vojne,“ povedala minulý týždeň litovská prezidentka Dalia Grybauskaiteová novinárom.
Pobaltské krajiny boli až do roku 1991 súčasťou Sovietskeho zväzu. „Vďaka Bohu, že sme členmi NATO,“ dodala.
Práve to, že pobaltské krajiny sú súčasťou vojenského spolku so Spojenými štátmi, ich upokojuje, že krymský scenár sa tu Vladimir Putin neodváži zopakovať.
Práve v stredu si tri krajiny, naši susedia Maďarsko, Poľsko a Česko, pripomenuli 15 rokov od vstupu do NATO, čím sa začala vlna rozširovania aliancie smerom k hraniciam Ruska.
Moskva sa sťažuje, že Západ sa kedysi dohodol s Gorbačovom, že NATO sa rozpínať na východ nebude. „NATO je najbezpečnejšia aliancia, k akej sa kedy Poľsko pridalo,“ povedal poľský premiér Donald Tusk podľa AFP.
Ešte minulý týždeň zvolal stretnutie členov podľa článku 4. Ten sa používa vtedy, keď sa krajina cíti ohrozená, v histórii NATO sa to stalo iba štvrtýkrát.
Upokojiť ich sa cez víkend snažil v konferenčnom hovore s troma prezidentmi pobaltských krajín americký prezident Barack Obama.
Na návštevu Pobaltia prišiel v utorok nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier. „Som tu, aby som uistil pobaltské štáty, že ich nenecháme osamote.“
Aliancia v posledných dňoch posilnila svoje lietadlá nad Pobaltím o šesť stíhačiek F-15, do Poľska na cvičenie poslali dvanásť stíhačiek F-16.
V Poľsku a Rumunsku má lietať aj prieskumné lietadlo AWACS, ktoré má sledovať situáciu vo vzduchu aj na mori na Ukrajine.
Stoja pri Ukrajine
Reakcia NATO na ruskú inváziu v susednej krajine aliancie podľa niektorých nebola dostatočná.
Generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen kroky Moskvy odsúdil a Ukrajinu uistil, že NATO stojí pri nej.
No výraznejšie kroky aliancia nepodnikla, podľa Reuters nemali plán odpovede, ak by Rusi vnikli aj na východnú Ukrajinu.
Samozrejme, Ukrajina na rozdiel od Pobaltia či Poliakov nie je v NATO. Základom aliancie je článok päť, ktorý hovorí, že útok na jedného člena je útokom na všetkých. Použil sa len raz, po 11. septembri.
Neznamená to však automatické nasadenie armády, pomoc môže byť aj nevojenská. Západoeurópske krajiny ako Španielsko či Francúzsko v minulosti ukázali, že len málo rozumejú obavám východoeurópskych členov z Ruska.
„Keďže NATO by stratilo kredibilitu, ak by ich neochránilo, má jasný motív, aby im pomohlo. Rusko to vie, a zrejme nebude pokúšať osud,“ myslí si podľa AFP litovský analytik Kestutis Girnius.
V každom prípade akýkoľvek konflikt s Ruskom by sa pre NATO konal, ako napísal v New Republic Carlo Davis, „v jednom z najslabších období v 65-ročnej existencii NATO“.
Najväčší a kľúčový hráč Spojené štáty sa sťahujú z Európy a iné európske krajiny dávajú na armádu čoraz menej. Naopak, ruský rozpočet rastie.
