KYJEV. Ukrajina na Kryme vojensky nezasiahne, pretože musí chrániť svoju východnú hranicu s Ruskom.
Pre francúzsky denník Le Figaro to povedal dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov.
Podľa jeho názoru počíta Moskva práve s oslabením ukrajinskej východnej hranice a sústredila pri nej početné armádne jednotky.
Turčynov na druhej strane avizoval, že Ukrajina, kde sa čoskoro začne čiastočná mobilizácia záložníkov, by sa neprizerala narastajúcej agresii.
"Rusi môžu zaútočiť na naše jednotky na Kryme, rozšíriť svoju agresiu na kontinente. Armáda bude reagovať," spresnil.
Rusi odmietajú rokovať
Rusi odmietajú kontakt s Ukrajinou na ministerskej úrovni aj na úrovni najvyššieho vedenia napriek tomu, že Západ Rusko opakovane vyzýva, aby začalo mierové rokovania.
Práve za rozhodnutie Kremľa označil ukrajinský prezident chystané referendum na Kryme o pripojení k Rusku, ktoré sa uskutoční v nedeľu napriek tomu, že Kyjev ho opakovane označuje za protiústavné.
Prezident je podľa vlastných slov presvedčený, že väčšina krymských voličov bude plebiscit bojkotovať. Označil ho za provokáciu.
"Vojaci nemajú v úmysle zorganizovať referendum, do protokolov napíšu len vymyslené počty (voličov)," predpokladá Turčynov.
Ukrajinská prokuratúra varovala krymskú vládu pred účasťou na referende, ktoré je protiústavné, v opačnom prípade jej pohrozila trestno-právnymi dôsledkami, zdôraznil Turčynov.
Krym plánuje znárodniť ukrajinskú flotilu v SevastopoliČítajte
Ukrajina žiada Západ o pomoc
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk sa v stredu stretne s americkým prezidentom Barackom Obamom.
Turčynov poznamenal, že Ukrajina ráta s podporou Západu s cieľom zastaviť ruský zásah.
Rusko sa podľa jeho slov správa ako agresor namiesto toho, aby splnilo svoje medzinárodné záväzky, ktoré vyplývajú z Budapeštianskeho memoranda z roku 1994.
Prezident vyhlásil, že Ukrajina potrebuje významnú pomoc, pričom nielen ekonomickú, ale aj vojensko-technickú.
Vyjadril tiež ústretový postoj k veľmi citlivej záležitosti používania ruštiny ako štátneho jazyka, ktoré Ukrajinu rozdeľuje.
Práve ochranou rusky hovoriaceho obyvateľstva totiž ruský prezident Vladimir Putin obhajoval žiadosť o súhlas s vyslaním ruských jednotiek na Krym a do východnej Ukrajiny.
Problematikou jazykového zákona sa bude podľa Turčynova zaoberať osobitná parlamentná komisia, ktorej úlohou bude nájsť v tejto záležitosti kompromis.
