MADRID, BRATISLAVA. Araceli Cambronerová si na to spomenie vždy, keď vstúpi do vlaku. Pípnutie znamenalo, že sa zatvorili dvere. Nasledovala explózia, ktorá ju zrazila na zem. Ľudia snažiaci sa dostať k východu na ňu stúpali, keď sa ozval druhý výbuch.
„Manžel hovoril, aby som sa rozlúčila s deťmi, neverili sme, že sa z toho dostaneme,“ povedala pre Los Angeles Times Cambronerová.
Na rozdiel od 191 ľudí teroristické útoky na ranné vlaky v Madride v roku 2004 prežila. Následky si však niesla so sebou: záchvaty paniky, klaustrofóbia, strata hmotnosti, následne aj rozvod. Dlho vôbec nedokázala cestovať verejnou dopravou.
Druhý najväčší v Európe
Španieli si v týchto dňoch pripomínajú presne desať rokov od najväčšieho teroristického útoku na ich krajinu. Radikálni islamisti napojení na al-Káidu bombami zničili štyri vlaky, okrem mŕtvych sa viac ako 1800 ľudí zranilo.
Doteraz je to počtom obetí druhý najväčší teroristický útok v západnej Európe po atentáte na lietadlo, ktoré spadlo pri škótskom mestečku Lockerbie v roku 1988.
Európania si tiež v tento marcový deň mohli uvedomiť, že aj oni sú vo vojne proti terorizmu. Konzervatívna vláda premiéra Josého Maríu Aznara krátko po útoku vyhlásila, že išlo o baskických teroristov, rýchlo sa ukázalo, že to nebola pravda.
Do práce cestujúcich Španielov dva a pol roka po útokoch z 11. septembra zabíjali islamskí radikáli napojení na al-Káidu.
Španielsky súd poslal do väzenia 21 extrémistov, väčšinou cudzincov. Ďalší siedmi sa len mesiac po útoku odpálili v byte, keď ich obkľúčila španielska polícia. Samotný verdikt súdu z roku 2007 viacerých pozostalých nahneval pre svoju miernosť.
Troch ľudí síce odsúdili na vyše 40-tisíc rokov väzenia, niekoľkí ďalší nedostali viac ako po 23 rokov, siedmich oslobodili. Niektorí sú už na slobode, ďalšieho by mali prepustiť tento týždeň.
Ľudovú stranu útok, ktorý sa odohral len pár dní pred parlamentnými voľbami, stál víťazstvo.
Ľudia ich okrem klamstva o páchateľovi vinili tiež za to, že krajinu zatiahli do invázie Američanov do Iraku rok predtým. To bol podľa mnohých dôvod na útok. Voľby vyhrali socialisti, ktorí sľubovali stiahnutie vojakov z Iraku.
Pomsta za rozbitie bunky
Španielsky analytik Fernanado Reinares, ktorý nedávno o útokoch vydal knihu, tvrdí, že dôvod útoku v Madride bol iný.
V novembri 2001, krátko po útoku na dvojičky, zatkli Španieli miestnu bunku al-Káidy. Teroristi odvtedy začali diskutovať o útoku v Madride.
„Rozhodnutie zaútočiť na Španielsko bolo výsledkom pomsty,“ hovorí analytik Kráľovského inštitútu Elcano.
Rok po Madride zabíjali moslimskí teroristi v Londýne, odvtedy sa však Európe útokom alKáidy podarilo predchádzať.
„Po Madride Európska únia prijala niektoré opatrenia, ktoré krajiny brali oveľa vážnejšie ako tie po 11. septembri,“ povedal Reinares pre nemecké Deutsche Welle. Španielom sa napríklad v roku 2008 podarilo prekaziť plánované útoky na metro v Barcelone.
To však neznamená, že Európa sa už teroru radikálnych islamistov nemusí báť.„Španielsko je iste súčasťou strategických cieľov globálneho džihádu. Nie sme jediní, ale určite sme pod ich dohľadom,“ povedal pre AFP španielsky minister vnútra Fernández Díaz.
Protiteroristická výstraha je na druhom najvyššom stupni, nemení sa to už niekoľko rokov a podobne je to aj v iných krajinách.
Za desať rokov sa však zmenili teroristi, ktorí by si trúfli na Európu. „V tých časoch bola al-Káida organizácia s dobrou štruktúrou, podobne ako nadnárodná spoločnosť. Teraz je to úplne inak,“ povedal pre Deutsche Welle Gilles de Kerchove, protiteroristický koordinátor Európskej únie.
Dnes je podľa neho oveľa viac menších skupín a osamelých vlkov, ktorí plánujú menšie, no o to utajenejšie útoky. Hrozbou je aj návrat dvetisíc Európanov, ktorí bojujú v Sýrii.
