Rusi samostatný Krym obhajujú precedensom Kosova, ktoré vyhlásilo samostatnosť v roku 2008. Oba prípady však ťažko porovnávať.
1.V Kosove sa zabíjalo
„Situácia je úplne rozdielna,“ hovorí SME Tim Judah, britský novinár, ktorý písal o vojnách na Balkáne. NATO bombardovalo Srbsko, aby zastavilo zabíjanie. Na Kryme nik nezomrel.
„V roku 1998 došlo v Kosove k etnickým čistkám zo strany srbských vojakov,“ povedal Judah. Na jeseň toho roku sa strany dohodli na prímerí. V Kosove boli medzinárodní pozorovatelia. V januári 1999 v Račaku našli telá 45 kosovských Albáncov, podľa fínskych expertov išlo o civilistov.
To bol priamy spúšťač intervencie. Situáciu treba chápať v kontexte predchádzajúcich vojen v Juhoslávii. „V roku 1995 došlo ku genocíde v Srebrenici, keď Západ nereagoval. V roku 1999 sa bál, že sa to môže zopakovať.“
2.Rusov nik neutláča
Rusi majú na Kryme svoju autonómnu republiku, parlament, školy s vyučovacím jazykom ruským. Kosovo bolo za Titovej Juhoslávie tiež autonómiou, no Slobodan Miloševič mu ju po získaní moci v roku 1990 zrušil.
Zatvoril parlament, viaceré médiá, albánske školy, miestni Albánci si preto začali vytvárať vlastné paralelné inštitúcie.
3.Debata chýba
Viac ako osem rokov od zastavenia bojov hľadala Priština aj Belehrad so Západom aj Ruskom diplomatické riešenie štatútu Kosova.
Nedohodli sa a Kosovčania vyhlásili nezávislosť sami podľa plánu Martiho Ahtisaariho. Medzinárodný súdny dvor v Haagu povedal, že to bolo legálne.
Obyvatelia Krymu sa chcú odtrhnúť hneď, referendum usporiadajú o pár dní. „Medzinárodnou praxou je hľadať také riešenia, ktoré by naplnili túžby separatistov v rámci existujúcich hraníc. Mali by sa najskôr preskúmať možnosti väčšej autonómie,“ napísal pre BBC expert na medzinárodné právo Marc Weller.
