Fatimatu Yamsa sa nikdy nedozvie, aký osud postretol jej dieťa. Prežilo len vďaka duchaprítomnému rozhodnutiu svojej matky. Tá však už toľko šťastia nemala.
BOYALI. Tak ako mnohí iní, aj Fatimatu sa snažila utiecť a ochrániť svoje deti pred násilím, ktorého vinou v Stredoafrickej republike už zomreli tisíce ľudí.
Keď cestovala v nákladnom aute spolu s ďalšími moslimami a kresťanmi, zrazu ich zastavili ozbrojené kresťanské jednotky a nariadili všetkým moslimom, aby z auta vystúpili.
Fatimatu sa musela okamžite rozhodnúť. Vstala a podala svoje dieťa kresťanke, ktorá bola ochotná predstierať, že dieťa je jej.
Následne žene pošepkala: "V ďalšom meste nájdi môjho švagra a daj mu dieťa." Potom musela so svojimi troma synmi a ďalšími moslimami auto opustiť.
Svoju jedinú dcéru pomenovala príznačne. Dala jej meno Shamsia, čo v arabčine znamená "žiarivá hviezda".
Dnes osemmesačná Shamsia sa jedného dňa dozvie, ako jej život zachránilo rozhodnutie dvoch žien rozdielneho vierovyznania.
Pri svojom rozhodovaní sa nenechali ovplyvniť nenávisťou, ktorá ovláda ich krajinu. Taktiež sa však jedného dňa dozvie ako jej matka a súrodenci vďaka tejto nenávisti prišli o život.
Zachránila dcérin život, svoj a synov už nedokázala
Všetko sa začalo 14. januára ráno, keď sa rodina Yamsových rozhodla opustiť Bangui, hlavné mesto Stredoafrickej republiky.
Aj oni, rovnako ako väčšina moslimov, spolunažívali s kresťanmi v mieri. Od roku 1960, keď Stredoafrická republika získala nezávislosť, bolo úplne bežné, že kresťania i moslimovia navzájom obchodovali, uzatvárali medzi sebou manželstvá a svoje domovy nachádzali v zmiešaných oblastiach.
V súčasnosti, keď napätie neustále narastá, sa rodina rozhodla zbaliť si svoje veci a odísť. Shamsin otec Bouba a starší brat zostali strážiť domov a zvyšok rodiny mal utiecť v nákladnom aute do susedného Kamerunu.
V čase, keď auto prechádzalo s rodinou Yamsových cez mesto Boyali ležiace približne 80 kilometrov severozápadne od hlavného mesta Bangui, skontrovali ho príslušníci hnutia anti-Balaka.
Po tom čo, Fatimatu s deťmi a ďalšími moslimami museli z auta vystúpiť, milície viedli zajatcov do mešity a nariadili vodičovi nákladného auta, aby odišiel. V mešite im bojovníci vzali všetky peniaze a veci, ktoré mali pri sebe, vyviedli ich von a rozsekali.
"Pred mešitou všetkých zabili," povedal poľnohospodár Serge Gougodou, ktorý videl masaker. Útočníci ľudí opakovane napádali mačetami a nožmi. Mŕtvoly potom hodili do masového hrobu.
Medzi mŕtvymi boli aj dvaja Shamsiini bratia vo veku 5 a 3 rokov a podľa strýka aj osemnásťmesačný príbuzný. Ďalšiemu bratovi sa podarilo počas masakry utiecť. Dostal sa až do neďalekého mesta, kde sa ukryl.
Ešte aj dnes vidieť na zemi červené stopy od zaschnutej krvi. Aj napriek tomu sa neďaleko deti hrajú a rodiny si žijú svoj život, akoby sa nič nestalo.
Kresťanka svoj sľub splnila
Nákladné auto, v ktorom sa viezla Shamsia so svojou "náhradnou matkou", dorazilo do mesta Bossembele. Mesto leží dvadsať kilometrov severne od Boyali.
Na zastávke v centre mesta sa žena ihneď pustila do hľadania strýka, ktorému mala dieťa zveriť. Niektorí ľudia jej v tom pomohli. Keď nakoniec Aalaji Yamsa prišiel a predstavil sa, žena mu dieťa podala a porozprávala mu, čo sa stalo.
"Zabili moju rodinu?" spýtal sa jej. "Ja viem iba to, že ich vzali do mešity, ale čo sa potom dialo, to už neviem," kresťanka mu odpovedala. Potom sa už žena musela ponáhľať späť do auta, aby nezmeškala a mohla pokračovať vo svojej ceste do Kamerunu.
"Neviem ani jej meno," ľútostivo potriasol hlavou pri rozprávaní štyridsaťšesťročný strýko.
Keď žena odišla, Aalaji vzal svoju neter domov, kde žil so svojou manželkou a desiatimi deťmi. O niekoľko hodín neskôr sa dozvedel, že zvyšok jeho rodiny sa stal obeťou masakry.
Na smútok nebol čas
O dva dni neskôr príslušníci hnutia anti-Balaka získali kontrolu aj nad mestom Bossembele a vo svojom zabíjaní pokračovali. Na smútok preto nebol čas. Aalaji musel zachrániť seba aj svoju rodinu.
Nestrácal ani sekundu. Pobalil rodinu aj s novou členkou a netrvalo dlho, už sedeli v aute, ktoré mierilo do hlavného mesta. Verili, že stihnú evakuačné lietadlo do Čadu a zachránia si tak svoje životy.
Domov sa vrátiť nemôžu, pretože hnutie anti-Balaka ovládlo ich mesto. Niektorí príslušníci sa už Aalajiho rodine vyhrážali, že ak sa vrátia, zabijú ich: "Nikdy sme neboli priateľmi. Ak sa ktorýkoľvek z nich vráti, zabijeme ho," povedal jeden z bojovníkov, Sylvain Danboye.
Keď prišli do mesta Bouali, auto dostalo defekt. Navyše jeden zo synov, Ibrahim, bol ťažko zranený. Aalaji Yams prikázal svojim zvyšným deviatim deťom, aby pokračovali v ceste, kým on so svojou manželkou, zraneným synom a Shamsiou čakali na pracovníkov Červeného kríža. V sprievode francúzskych vojakov ich Červený kríž nakoniec vzal do nemocnice v Bangui. Pre Aalija však miesto v sanitke už nebolo.
Najbezpečnejším miestom pre moslima v Bouali bol kostol St. Pierre Parish. Keďže tisíce moslimov tam už boli, rozhodol sa, že v kostole taktiež strávi noc. Spali, ako sa len dalo. Mnohí v laviciach zvierajúc všetok majetok, ktorý im zostal.
Na druhý deň ráno príslušníci hnutia anti-Balaka obkľúčili kostol a uväznili v ňom moslimov. Strieľali a napádali všetkých, ktorí sa z kostola pokúšali utiecť.
Na začiatku februára prišli do Bouali vojaci mierových síl z Čadu. Pri strete s príslušníkmi hnutia anti-Balaka prišli o život bojovníci na oboch stranách.
Nakoniec sa 6. februára podarilo Aalajimu Yamsovi v sprievode čadských mierových síl opustiť mesto Bouali. Cieľ cesty bol jasný – hlavné mesto Bangui, kde ho už čakala rodina.
Pod lampou je najväčšia tma
Keď sa Aalajimu konečne podarilo dostať do hlavného mesta, zistil, že Shamsia tam už s jeho rodinou nie je.
Kresťanský pastor a rodinný priateľ David navštívil oddelenie, kde sa Ibrahim zotavoval. Všimol si, aká bola Aalajiho manželka vyčerpaná a ponúkol sa, že sa o Shamsiu postará.
Dnes žije Shamsia s Davidovou rodinou na najneočakávanejšom mieste – v kresťanskej enkláve hlavného mesta Bangui. Neistota a strach sú súčasťou ich každodenného života, keďže denne sa v okolí potulujú desiatky bojovníkov hnutia anti-Balaka.
"Ak by ľudia, čo toto v našej krajine spôsobili pochopili, ako veľmi sú moslimovia a kresťania navzájom od seba závislí, nikdy by takýto zmätok nespôsobili. Ale oni myslia iba na seba," povedal David.
Cesta osemmesačnej Shamsie sa ešte zďaleka neskončila. Jej otec s dvoma bratmi v súčasnosti žijú v Čade a bojujú o prežitie.
Zatiaľ po dievča nikoho neposlali, a pre strýka, ktorý je moslimom, je príliš nebezpečné pohybovať sa v kresťanskej štvrti. Navyše má svoju vlastnú veľkú rodinu o ktorú sa musí postarať.
David sa však o Shamsiu ochotné stará, aj keď starostlivosť o dieťa so sebou prináša riziká. Ak sa jeho susedia dozvedia o dievčati, mohol by sa dostať do veľkých problémov.
"Nikdy som nikomu nepovedal, že je moslimka," priznal sa David. "Bojím sa čo urobia, keď sa to dozvedia."
Zdroj: Washington Post