KYJEV, BRATISLAVA. Krymský parlament sľubuje obyvateľom polostrova hospodársky blahobyt, ak sa v referende o týždeň rozhodnú pre pripojenie k Rusku.
Šéf parlamentu Vladimir Konstantinov hovorí, že sa štvornásobne zvýšia sociálne dávky a zdvojnásobí sa rozpočet.
Ekonomickí experti však hovoria o „ekonomickej samovražde“, pretože Krym dostáva od Kyjeva väčšinu toho, čo má.
Z kontinentálnej Ukrajiny potrebuje vodu, či elektrický prúd a má s ňou aj železničné spojenie.
Odtrhnutie navyše môže byť veľmi drahé nielen pre Krym, ale aj pre Rusko, ktorého ekonomike sa nedarí.
Potrebujú vodu, elektrinu aj plyn
Krym
ekonomika dvojmiliónového poloostrova žije hlavne z poľnohospodárstva a turistiky, využíva miernu klímu,
turistov lákajú pláže a letoviská pri Čiernom mori, historické pamiatky, obľúbené miesta sú Sevastopoľ či Jalta,
polostrov má veľa značiek kvalitného vína, vyváža Krymský sekt,
v roku 1976 sa začala na Kryme stavať jadrová elektráreň, ale výstavbu v roku 1989 zastavili. Bola to najdrahšia stavba jadrového reaktora, dostala sa až do Guinnessovej knihy rekordov.
Viac ako osemdesiat percent vody dostáva Krym z rieky Dneper, ktorá tečie cez Severokrymský kanál a prichádza z ukrajinského teritória.
Voda je dôležitá, pretože ekonomika poloostrova žije z turizmu a poľnohospodárstva. Ak sa Krym odtrhne, môže Kyjev teoreticky iba otočiť kohútikom a vodu zastaviť.
Podobne už vraj zastavil účty všetkých štátnych úradov na Kryme.
Krym je silno ekonomicky závislý od zvyšku Ukrajiny. Platí to aj o elektrine: na Kryme sú štyri tepelné elektrárne, ktoré pokrývajú desať percent spotreby, väčšina však ide z kontinentálnej Ukrajiny.
V hre je aj plyn. Štátny koncern Černomorneftegas pokrýva dve tretiny z asi dvoch miliárd kubických metrov plynu, ktoré ročne Krym spotrebuje. Koncern je štátny a je podriadený vláde.
Cez ropovod môže byť teoreticky dodávaný aj ruský plyn, no potrubie ide cez Ukrajinu.
Rizikom sú aj podnikatelia. Nový krymský premiér Sergej Aksionov má medzi nimi zlé meno, poznajú ho ako šikovného vydierača s prezývkou Goblin.
Ak sa Krym odtrhne, podnikatelia by mohli odísť pre neistú politickú situáciu. Nepoteší ich ani prechod na ruský rubeľ, ktorý sa pripravuje.
Polostrov žije hlavne z turizmu, ale ani na slnečné pláže sa turisti nepohrnú, ak bude hroziť ozbrojený konflikt, či prechod pod Rusko.
Rusko môže zásobovať zo vzduchu
Krymský premiér sa zatiaľ tvári, že všetko je dohodnuté.
„Ministerstvo pre energetiku má pripravený akčný plán, spolupracujeme s našimi partnermi v Ruskej federácii na bezpečnom zabezpečení elektriny a vody pre Krym,“ povedal ruským médiám bez toho, aby bližšie plán opísal.
Rusi by mohli zásobovať Krym zo vzduchu, ak by Ukrajina zablokovala prístupy zo severu. Stavba mostu z ruskej pevniny totiž potrvá najmenej tri roky.
Krym je však hospodárskou príťažou. Ekonomicky málo výkonný polostrov do ruskej pokladnice veľa peňazí neprinesie, naopak, môže pre ňu byť veľmi nákladný.
Samotný Kremeľ má vážne ekonomické problémy a ozbrojený konflikt si nemôže dovoliť.
Ruskej ekonomike sa už roky nedarilo takto zle. Prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa nepodarilo posilniť ekonomiku z obrovských ziskov z ropy a plynu a namiesto toho investoval veľa do upevnenia svojej moci.
Viacerí odborníci prirovnávajú terajšiu situáciu ku koncu éry Sovietskeho zväzu. Chýbajú investície, konkurencieschopnosť vo svete je slabá a ekonomika nerastie.
„Ruský verejný sektor expanduje a potláča súkromných podnikateľov. Politický systém nevytvoril podmienky pre spoľahlivé investície, ktoré sú potrebné pre zmenu štruktúry ekonomiky. Slabo rozvinutý bankový systém zaťažuje súkromnú investičnú činnosť,“ povedal pre Die Welt Michael Huether, riaditeľ Inštitútu pre nemeckú ekonomiku v Kolíne nad Rýnom.
Ak sa navyše nenájde diplomatické riešenie ukrajinsko-ruského konfliktu, hrozia Rusku sankcie zo strany Spojených štátov, či Európskej únie. Jeho ekonomika by ich pocítila.
