V meste, kde sídli ruská aj ukrajinská čiernomorská flotila, je ešte viac proruských obyvateľov ako inde na Kryme. Aktivista podporujúci majdan sa musí skrývať.
SEVASTOPOĽ, BRATISLAVA. Je to najväčšie a najdôležitejšie mesto na Kryme, hoci do Krymskej autonómnej republiky vlastne nepatrí.
Rusi ho považujú za jedno zo svojich najhrdinskejších miest, sídli tu ich hlavná námorná základňa v Čiernom mori, aj keď mesto je súčasťou Ukrajiny.
Sevastopoľ, 350-tisícový prístav na Kryme, je spolu s Kyjevom iba druhým mestom na Ukrajine, ktoré má špeciálne postavenie.
Nepatrí do žiadnej administratívnej oblasti, ani do Krymskej republiky. Napriek tomu je jasné, že tu vládnu rovnaké proruské nálady ako inde na polostrove. Dokonca ešte väčšie.
Vracajú sa domov?
Sevastopoľ
- Založila ho v roku 1783 ruská cárovná Katarína Veľká.
- V rokoch 1853 a 1854 ho obliehali počas krymskej vojny.
- V roku 1942 ho po dlhom obliehaní dobyli nacisti.
- V roku 1948 ho dali pod priamu správu Moskvy.
- V roku 1991 pripadol Ukrajincom.
Mestská rada vo štvrtok rozhodla, že mesto chce patriť do Ruska.
„Sevastopoľ sa pridá k Ruskej federácii. Mesto tiež podporuje referendum vyhlásené autonómnou republikou Krym 16. marca,“ napísali vo vyhlásení podľa Kyiv Post.
Referendum, či Krym zostane súčasťou Ukrajiny, alebo vstúpi do Ruskej federácie, ktoré Ukrajina, Európska únia aj Spojené štáty považujú za nelegálne, sa tak uskutoční aj v tomto meste.
„Vraciame sa domov. Na toto sme čakali dlho,“ povedala pre New York Times Victoria Krupková, jedna z demonštrantov, ktorí sa zišli pred budovou radnice.
Ak existuje mimo hraníc Ruska nejaké mesto, ktoré je ruské, tak je to Sevastopoľ, napísal ruský nezávislý denník v angličtine Moscow Times. S Ruskom sa spája celá jeho história.
V roku 1783 ho založila cárovná Katarína Veľká ako sídlo čiernomorskej flotily. Za vyše dve storočia si medzi Rusmi vyslúžil označenie hrdinské mesto.
Najskôr počas krymskej vojny v polovici 19. storočia takmer rok odolával obkľúčeniu britských, francúzskych a osmanských vojsk, v druhej svetovej vojne ho zasa len o niečo kratšie obliehali nacisti.
Slávnu bojovú minulosť Sevastopoľa si pripomínajú všade v uliciach. Mnohé bulváre sú tu pomenované po sovietskych veliteľoch, v meste je spolu dvetisíc pamätníkov.
Ako píše novinár Andrij Malgin pre Moscow Times, špeciálny štatút dostal Sevastopoľ v roku 1948 za Stalina, ktorý ho zaradil mimo sovietske republiky pod priamu správu Moskvy. Keď Nikita Chruščov v roku 1954 daroval Krym Ukrajine, možno si ani nevšimol, že Sevastopoľa sa to netýka.
Aj preto sa pri vzniku Ukrajiny veľa diskutovalo o budúcnosti tohto mesta a mnohí politici v Moskve chceli, aby zostal ruský.
Podiel Rusov je tu ešte väčší (72 %), ako je priemer na Kryme (58 %), ukrajinčinu tu takmer nepočuť. Napriek tomu aj obyvatelia Sevastopoľa neveľkou väčšinou v referende podporili nezávislosť Ukrajiny v roku 1991.
Zakladá aj škôlky
V roku 1997 sa Kyjev a Moskva dohodli: Sevastopoľ bude ukrajinský, no Rusom budú prenajímať vojenskú základňu.
Práve čiernomorská flotila je hlavnou črtou mesta. Sevastopoľ nie je sídlom len jednej, ale hneď dvoch: ukrajinskej a ruskej.
Po páde Sovietskeho zväzu sa základňa rozdelila v pomere štyri ku jednej v prospech Ruska. Rusi ju pôvodne mali prenajatú do roku 2017, no prezident Viktor Janukovyč ju v roku 2010 za lacnejší plyn predĺžil až do roku 2042.
Práve ruská čiernomorská flotila je jedným z najväčších zamestnávateľov v meste. Pred inváziou tam bolo 15tisíc ruských námorníkov, podľa zmluvy ich môže byť najviac 25-tisíc.
„Väčšina obyvateľov sú Rusi, ktorí dostávajú výplatu v rubľoch, aj keď administratívne je mesto ukrajinské. Ruská čiernomorská flotila je masívna organizácia, ktorá vlastní takmer všetko v Sevastopoli až po škôlky,“ napísal novinár Malgin.
Musí sa skrývať
Aj preto v uliciach nenájdete veľa ľudí, ktorí by podporovali súčasnú vládu v Kyjeve.
Jedným z mála bol Viktor Negarov, ktorý organizoval demonštrácie podporujúce majdan. Nedávno ho zbili proruskí aktivisti, jeho meno, tvár aj mobil zverejnili na internete. Odvtedy sa skrýva.
„Situácia je skutočne zlá. Mnohí tu podporujú proruské sily, takmer každému vymyli mozog,“ povedal pre New York Times Negarov.
