Je na všetkých historických fotografiách z roku 1959 hneď vedľa Fidela Castra. Rebelov vo vojenských uniformách vtedy Kubánci oslavovali, že zvrhli diktátora Fulgencia Batistu, a verili, že ich čaká lepší život.
Huber Matos Benitez (26. 11. 1918 – 27. 2. 2014) vyštudoval v Havane, učil deti v provinčnej škole v Manzanille a vlastnil malú ryžovú plantáž, ale nebol spokojný. Mal 38 rokov, keď z Kuby ušiel prvýkrát, pretože odmietal diktátorský režim Fulgencia Batistu.
O rok neskôr sa z exilu v Kostarike vrátil aj s lietadlom naloženým piatimi tonami munície a zbraní a pridal sa k rebelom z Hnutia 26. júla, ktorých viedol mladý právnik Fidel Castro. V roku 1959 patril Huber Matos k slávnej päťke bratov Castrovcov, Ernesta Che Guevaru a Camila Cienfuegosa, ktorí zvrhli Batistov režim a donútili Batistu utiecť z Kuby. Stal sa vojenským guvernérom najväčšej provincie Camaquey a veril, že Kuba bude demokratická.
Dožil v Miami. FOTO - PROFIMEDIA
Pred súdom v kine
Spolubojovníci sa už po niekoľkých mesiacoch začali rozchádzať v politických názoroch. Matos sa stával hovorcom protikomunistického krídla v rámci Hnutia 26. júla. Žiadal Castra, aby ostal verný ideálom revolúcie a vymenoval demokratickú vládu.
V decembri postavili Matosa a ďalších väzňov pred revolučný súd v armádnom kine a pred davom asi 1500 vojakov a novinárov ho súdili. Jedným zo svedkov bol Fidel Castro. Vodca revolúcie v uniforme rečnil vtedy sedem hodín a jeho prejav vysielalo rádio naživo.
Obvinil Matosa, že sa svojou rezignáciou snažil vyvolať krízu a použil na svojho blízkeho spolubojovníka obvinenia, ktoré počas dlhej politickej éry používal stále: obviňoval ho, že je agentom cudzích síl, najmä amerických.
Sám Matos k tomu v roku 1980 v rozhovore pre magazín Worldview povedal: „Líšil som sa od Fidela Castra, pretože pôvodným mottom našej revolúcie bolo Sloboda alebo smrť. Keď sa Castro dostal k moci, začal slobodu zabíjať,“ povedal Matos.
