Všetci sú proti nám, počúvam často od izraelských židov a sú občas chvíle, keď mi to pripadá ako fňukanie či nepodarené ospravedlňovanie sa za niektoré politické a diplomatické prešľapy ich vedenia. Sú však momenty, keď tie slová presne pomenúvajú stav vecí.
Izraelská ambasáda v Tokiu nedávno venovala japonským knižniciam tristo kópií Denníka Anny Frankovej. Mali nahradiť výtlačky, ktoré poškodili vandali. Dotrhali ich. Prečo? Zrejme preto, že židovská prítomnosť v Japonsku je historicky taká minimálna, že nemali nijaký iný cieľ.
Židov v Japonsku je dvetisíc, ortodoxných a teda ľahko identifikovateľných ešte menej, podľa internetových vyhľadávačov sú v krajine len dve komunitné centrá a nejaké zabudnuté židovské sekcie cintorínov pre cudzincov.
