Z Bruselu od našej redaktorky MIRIAM ZSILLEOVEJ
Napriek kritike medzinárodného spoločenstva Rusko pokračuje v okupácii ukrajinského polostrova.
Európska únia preto vo štvrtok na mimoriadnom summite rozhodla o zastavení rokovania o zjednodušení vízovej povinnosti pre Rusko a pozastavila rokovania o novej zmluve s Moskvou.
V oboch prípadoch rokovania stagnujú už dlho, pre Moskvu to veľký trest nie je.
O týždeň sú však europski lídri pripravení prijať tvrdšie sankcie, ak Rusko nezačne ustupovať zo svojho porušovania medzinárodného práva.
Druhýkrát za dva týždne tak rozhodovala Európska únia o uvalení sankcií na nečlenskú krajinu v konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom.
Pred dvoma týždňami rozhodli ministri zahraničných vecí o zmrazení majetku ukrajinských politikov zodpovedných za násilie proti demonštrantom a rozkrádanie ukrajinského rozpočtu.
Na 18-člennom zozname je zosadený ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, bývalý premiér Mykola Azarov, ich synovia a viacerí bývalí ministri, ktorí sa teraz ukrývajú zrejme na území Ruska.
Prevládli obavy
Na štvrtkovom mimoriadnom summite Európskej únie v Bruseli sa európski lídri rozhodli uvaliť na Rusko miernejšie diplomatické sankcie, než to bolo v prípade Janukovyčovho režimu.
Odvahu na tvrdšie diplomatické sankcie – zákaz vstupu na územie EÚ alebo zmrazenie bankových kont nenašli. Prevládli obavy, ako by to skomplikovalo vzťahy medzi krajinami, ktorých ekonomiky sú prepletené.
Štáty Únie potrebujú ruskú ropu a plyn, Rusi hlavne západné stroje a autá. Ak však Rusko nezačne s Ukrajinou rokovať, sú lídri pripravení prijať tvrdšie diplomatické sankcie: zakázať ruským politikom a úradníkom vstup na územie 28 členských štátov a zmraziť ich bankové účty.
„Môže to znamenať ekonomické dôsledky a zásadnú zmenu vzťahov medzi EÚ a Ruskom,“ povedala po summite nemecká kancelárka Angela Merkelová.
„Je to úspech, že štáty, ktoré majú rozdielne vzťahy s Ruskom, sa dokázali zjednotiť na spoločnom stanovisku,“ povedal premiér Robert Fico, ktorý ani raz nepoužil výraz sankcie.
V tie vo štvrtok dúfal odhodlaný ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk, ktorý prišel na summit osobne a vo vášnivom prejave žiadal pomoc pred ruskou okupáciou a snahou odtrhnúť Ukrajine časť úzenia.
Tvrdší Američania
Únia tak vo štvrtok ostala v tieni Spojených štátov amerických, ktoré zaviedli prvé sankcie proti Rusku potom, čo obsadilo Krym.
Ide o obmedzenie víz a zmrazenie majetku osôb a skupín, ktoré ohrozujú demokratický proces na Ukrajine a jej teritoriálnu celistvosť. Konkrétne mená Američania nepovedali. Ruský prezident Vladimir Putin na zozname podľa Američanov zatiaľ nie je.
Neďaleko budovy Justus Lipsius, kde rokovali európski lídri a ukrajinský premiér Jaceňuk, protestovalo niekoľko desiatok Ukrajincov a žiadalo Európu o podporu v konflikte s Ruskom.
„Ruky preč od Ukrajiny“ a „Putin je terorista“ kričali heslá a mávali ukrajinskými zástavami.
„Chodíme na protesty roky, dlho upozorňujeme, že Ukrajina je v nebezpečenstve a pod vplyvom Ruska, ale až teraz, od protivládnych protestov proti Janukovyčovi, cítime podporu Ukrajine,“ hovorí Oksana, ktorá sa narodila ukrajinským rodičom vo Francúzsku a do Belgicka sa vydala.
Jej priateľka Sofia hovorí, že tú podporu necítiť len od politikov, ale prvý raz aj od obyčajných ľudí, ktorí sa doteraz o dianie na Ukrajine nezaujímali.
„Moji kolegovia a známi z Belgicka vyjadrujú podporu mne aj mojej rodine na Ukrajina a pýtajú sa, čo sa deje,“ povedala Sofia.
